Boj o slobodu alebo solidarita s kultom smrti?
Britský novinár, publicista a politický spisovateľ Douglas Murray (autor známej knihy Vojna proti Západu) predoslal svojej novej knihe O demokraciách a kultoch smrti. Izrael, Hamas a budúcnosť Západu epigram od sovietskeho spisovateľa Vasilija Grossmana: „Niekto by sa mohol opýtať: Prečo o tom písať, prečo si to všetko pripomínať? Je povinnosťou spisovateľa vypovedať o tejto strašnej pravde, a občianskou povinnosťou čitateľa je poučiť sa z nej.“
Možno o 200 rokov
Grossman, ktorý bol židovského pôvodu, pôsobil ako vojnový reportér a vstúpil spolu s jednotkami Červenej armády do vyhladzovacieho tábora Treblinka. Stal sa očitým svedkom následkov genocídneho besnenia známeho ako holokaust. Neskôr napísal epochálny román Život a osud, v ktorom odhalil zhubnú povahu totalitarizmu, tak nacistického, ako aj komunistického. Murray z Grossmana cituje aj v texte svojej novej knihy, dokonca odvodzuje z Grossmanových slov jednu dôležitú metodologickú poučku.
Šéf-ideológ KSZZ Michail Suslov po prečítaní rukopisu Grossmanovej knihy v roku 1961 povedal autorovi, že ešte nenadišiel čas na publikovanie tejto knihy, a že bude zverejnená možno o 200 rokov. Grossmanov rukopis bol prepašovaný na Západ a vydaný v roku 1980. V čase gorbačovovskej perestrojky (1990) bola kniha publikovaná v Moskve, v tom istom roku román v skvelom slovenskom preklade Igora Otčenáša vydalo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ.
Marray rok na mieste činu
Douglas Marray pricestoval do Izraela po krvavej masakre Hamasu 7. októbra 2023 a následne snáď ako jediný v jeho postavení strávil v Izraeli celý rok. Ako novodobý pokračovateľ reportérskej misie Grossmana, akurát s 80-ročným posunom na miestach iného genocídneho besnenia – najväčšej masakry Židov po druhej svetovej vojne, navštívil lokality zverstiev Hamasu v južnom Izraeli a útokov Hizballahu na severe Izraela, stretol sa s mnohými preživšími, s rodinnými príslušníkmi zavraždených, s policajtami a záchranármi, s radovými vojakmi a generálmi, s novinármi, politikmi, členmi vlády.
Diskutoval so Židmi, Arabmi a Druzmi, s moslimami a kresťanmi, so zástupcami všetkých vrstiev etnicky a konfesionálne mimoriadne pestrej izraelskej spoločnosti. Stretol sa aj so zajatými teroristami. Pobudol tiež na Izraelom kontrolovanej časti Gazy a v južnom pásme Libanonu, aby sa tu osobne presvedčil o tom, aké predstavy majú islamskí teroristi o ideálnom modeli usporiadania spoločnosti a ako tieto predstavy v praxi realizujú.
Dve posolstvá
Murrayova kniha obsahuje osobne zaznamenané svedectvá, výsledky vlastných pozorovaní a výskumu, úryvky z početných rozhovorov, množstvo informácií z izraelských a zahraničných zdrojov, autorské úvahy. Obmedzený priestor novinovej recenzie neumožňuje sprostredkovať všetky posolstvá, vyplývajúce z Murrayovej knihy, preto uvedieme iba dve.
Posolstvo prvé: 7. októbra 2023 v priľahlých s Gazou oblastiach Izraela, do ktorých vtrhli palestínski teroristi z Hamasu, Islamského džihádu a ich civilný sprievod, explodovala sopka genocídnej krvilačnosti pri vraždení Židov a používaní rôznych spôsobov usmrtenia ľudí. Obyvatelia Izraela, vrátane žien, detí a seniorov, zomierali zastrelením z pištolí, samopalov a guľometov, výbuchmi ručných granátov, výstrelmi z granátometov, údermi nožov, sekier a mačiet a spaľovaním zaživa.
Douglas Murray upriamuje pozornosť na to, že nemeckí nacisti, krvilačnosť ktorých bola porovnateľná s krvilačnosťou teroristov z Gazy, sa svoje zločiny snažili utajiť. Na rozdiel od nich súčasní palestínski nacisti svoje zverstvá neskrývali, naopak – nakrúcali ich, fotografovali, streamovali online, chválili sa nimi. Vraždenie Židov a ich zomieranie si doslova vychutnávali. Kult smrti sa tu prejavil vo svoje pravej nefalšovanej podobe.
Posolstvo druhé: hnutie „solidarity s Palestínou“ odštartovalo novšiu fázu svojej existencie 7. októbra 2023 na viacerých miestach vo svete oslavou masakru Hamasu a zostalo takýmto doteraz. Tematicky sa rýchlo rozšírilo o obviňovanie Izraela z genocídy, hladomoru, vysídľovania obyvateľstva, z ďalších vojnových zločinov a žiadalo okamžité zastavenie paľby – to všetko preto, aby obhájilo a zachránilo Hamas, ktorý sa nehanebne prikrýval ľudskými štítmi.
Izrael, jediná demokracia a slobodná spoločnosť na Blízkom východe, na vraždenie svojich občanov odpovedal jediným možným spôsobom – tvrdými údermi na Hamas, na Hizballah (ten sa pridal k Hamasu ostreľovaním civilných oblastí na severe židovského štátu), neskôr aj na jemenských Huthiovcov a sýrsky režim Bašara Asada. Krok za krokom drvil vražedný systém Hamasu, ktorý za štedrej podpory „medzinárodného spoločenstva“ a pod kuratelou fundamentalistického Iránu premenil Gazu na vojenskú základňu, na území ktorej žili takmer 2 milióny civilistov. Spomínané hnutie solidarity od samého začiatku svojimi aktivitami – manifestáciami v metropolách západnej Európy a stanovaním v univerzitných campusoch Severnej Ameriky – dávalo najavo, že v skutočnosti je hnutím solidarity s genocídnym Hamasom a so všetkými tými, ktorí sa usilujú o likvidáciu židovského štátu.
Dve výzvy pre Európu
Potvrdenia tejto skutočnosti? Tu je jedno z mnohých: v záplave hesiel, ktoré sa objavujú na týchto manifestáciách, by ste márne hľadali heslá na podporu vzniku arabského štátu v Palestíne, napríklad heslo „Two states for two nations“. Nič také sa tam vôbec neobjavuje. Zato heslo „From the river to the sea Palestine will be free“ nechýba ani na jednom zhromaždení, pričom zaznieva množstvo ešte radikálnejších protižidovských hesiel, napríklad o globalizácii intifady (čiže masovom zabíjaní Židov), o „skoncovaní so sionizmom“ a pod. Hnutie „solidarity s Palestínou“ nie je v podstate ničím iným, než hnutím za likvidáciu Izraela, za prenasledovanie Židov a útoky proti ním.
Európa je dnes konfrontovaná s dvojitou existenčnou hrozbou – vonkajšou zo strany rozpínavého Ruska, ktoré sa dnes usiluje zničiť Ukrajinu a uvažuje o vojne proti Západu, a vnútornou zo strany síl globálneho islamizmu, ktoré rozkladajú základy liberálnej demokracie všade kde sa dá prostredníctvom infiltrovaných aktérov vplyvu.
Zdá sa, že na prvú výzvu Európa odpoveď našla a teraz ju musí v plnej miere realizovať: ide o všestrannú podporu Ukrajiny v boji proti ruskej agresii a jej urýchlené prijatie do EÚ. O tej druhej výzve však Európa – na rozdiel od Izraela, ktorý ukázal, že sa dokáže ubrániť – až tak veľmi intenzívne neuvažuje. To sa jej už v krátkom čase môže vypomstiť.
Grigorij Mesežnikov