Osudy 21 politických väzňov a ľudí prenasledovaných komunistickým režimom.
Soňu Gyarfašovú netreba predstavovať divákom a poslucháčom programov o histórii. Vyštudovaná novinárka už roky prináša na vlnách Slovenského rozhlasu a v minulosti aj na obrazovkách Slovenskej televízie osudy ľudí, ktorí prežili v bývalom Československu v rôznych formách totality. Či už to bola séria relácii Osudy, ktoré pripravovala scenáristicky, alebo sa obeťami totalitných režimov zaoberala v relácii Reportéri. Vo svojej viac ako 500 stranovej knihe spracovala 21 osudov politických väzňov, ktorí boli prenasledovaní komunistickým režimom. Kniha vychádza práve dnes vo vydavateľstve IKAR.
Mnohé z ich osudov sú verejne známe, o mnohých sme žiaľ nikdy nepočuli. Začítajme sa do príbehu kňaza Antona Srholca, kniežaťa Juraja Radziwilla-Anoškina, bojovníka Branislava Tvarožka, príbehu strýka Milana Lasicu Ernesta Šmálika a mnohých iných, ktorých životné osudy a totalitné režimy uvrhli do väzení, či uránových baní.
Stretnite sa s ľuďmi, ktorí prežili peklo nespravodlivosti a z ich rodinami na dvoch podujatiach:
16. novembra 2024 o 17.00 v Slovenskom rozhlase, v komornom štúdiu 5, na podujatí Nenechali sa zlomiť
20. novembra 2024 o 18.00 v kníhkupectve Artforum na Kozej ulici na besede ku knihe.
O čom je kniha: Soňa Gyarfašová v knihe Nenechali sa zlomiť dokumentuje osudy 21 politických väzňov z 50. rokov 20. storočia a ľudí prenasledovaných komunistickým režimom, ktorí prežili najťažšie obdobie tejto éry – popravy blízkych, dlhoročné väzenie či šikanu. Pretrpeli dlhých štyridsať rokov totality, no nenechali sa zlomiť. Hoci sa im život obrátil naruby, nevzdali sa. Mnohí z nich sa zaslúžili o dnešnú slobodu. Autorka mapovala ich príbehy pätnásť rokov. S Konfederáciou politických väzňov sa po dlhom čase vracala na miesta spojené s ich minulosťou – za mreže väzení v niekdajšom Československu alebo na miesta, kde kedysi stáli komunistické pracovné tábory. S mnohými protagonistami ju spájali a spájajú osobné priateľstvá. Príbehy hovoria nielen o tom ťažkom, čo kedysi museli títo ľudia prežiť, ale aj o tom, ako sa s tým dokázali vyrovnať.
Soňa Gyarfašová sa narodila v Bratislave, vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, absolvovala študijné pobyty v nemeckom Regensburgu a vo fínskej Savonlinne. Ako novinárka sa venuje vyrovnávaniu s dvoma totalitami, témam slobody a spravodlivosti. Jej srdcovou témou sú osudy pamätníkov 20. storočia. V Slovenskom rozhlase pripravuje od roku 2014 reláciu Osudy, ktoré písalo 20. storočie, kde prináša príbehy pamätníkov dvoch totalít, a reláciu Biele miesta 20. storočia o našej neznámej histórii.
V Slovenskej televízii scenáristicky a režijne pripravila televízne dokumentárne cykly Osudy k 70. výročiu druhej svetovej vojny, Osudy – politické procesy a nástup totality, Cesta k deportáciám, Naše storočie očami storočných a Charta 77 – signatári zo Slovenska. Reportáže o obetiach totalít pripravovala šesť rokov aj v televíznej relácii Reportéri. Ako editorka sa podieľala na vzniku knihy Alexander Bachnár – Mojich sto rokov, autorsky spolupracovala na publikáciách Socializmus – realita namiesto mýtov a Tisovi poza chrbát a zborníkoch Solidarita a Dôstojnosť. Píše do Denníka N a SME. Za svoju novinársku prácu získala Cenu Nadácie otvorenej spoločnosti (2011, 2019), Výročnú cenu literárneho fondu (2019, 2021, 2022), Cenu Ústavu pamäti národa (2022) a Cenu Slovenskej akadémie vied za popularizáciu vedy (2023).