Nádherná knižnica, zakázané knihy a umelecké poklady – to všetko nájdeme pri návšteve jedného z najpredávanejších autorov.
Sedíme v taxíku a z Bostonu sa vezieme na sever do New Hampshire, kde žije Dan Brown. Z hlavnej cesty, ktorú lemujú dedinky a malé mestečká, odbočíme smerom k pobrežiu. Na samotu, kde sú domy a vily roztrúsené po okrajoch lesa a okolo malých jazierok. Prichádzame k veľkej bráne, ktorú nám otvára Danova asistentka. Nasleduje ďalších asi dvesto metrov k rozľahlému domu s vežičkami, ktorý si spisovateľ navrhoval sám. Starostlivo upravené okolie plné stromov, kríkov, kvetov, sem-tam kamenné sochy zvierat a nízky kamenný múrik.
Je to supermoderný dom, do ktorého sa vstupuje cez odtlačok prsta, no keď vojdete dnu, akoby ste sa preniesli v čase a priestore. Už vstupná hala je presvetlená stropnými oknami, masívne trámy z tmavého dreva a zariadenie ladené do hneda vytvárajú pocit tajomna a zároveň elegancie.
V ďalších priestoroch nájdete nielen nádhernú knižnicu, ale aj tajné chodby a miestnosti či rekvizity z filmov s Tomom Hanksom. Niečo ako Langdonia, dom z kníh či filmov s profesorom symbológie Robertom Langdonom. Pripravte sa na exkluzívny pohľad za záclonu mystiky, ktorá inšpiruje bestsellerového autora.
Hrad plný tajných dverí a chodieb
Keď vyšiel DaVinciho kód, z Dana Browna sa zrazu stala svetová hviezda. Nedával vtedy žiadne rozhovory, čo sa nepáčilo mnohým novinárom, a tak prišli k nemu domov, zaklopali na dvere alebo obišli dom zozadu. „Spomínam si, ako som si jedného rána okolo šiestej išiel dať kávu a pred veľkým oknom stál celý filmový štáb a pozeral mi priamo do kuchyne. Museli sme s tým niečo urobiť,“ spomína Dan Brown.
Zo dňa na deň stratil veľa súkromia, na čo nebol zvyknutý a kvôli otravným novinárom či fanúšikom musel postaviť okolo svojho domu dvojmetrový múr. Nepomohlo, a tak si dal postaviť nový dom podľa svojho návrhu v New Hamsphire neďaleko Bostonu. A práve tam nás prijal.
Len čo vojdete, akoby ste vstúpili do iného sveta. Masívny nábytok, všade samé umelecké diela – obrazy, sochy, zaujímavé artefakty. Dokonca aj na toalete nájdete malý obraz Mony Lisy, ktorá drží v ruke výtlačok knihy Da Vinciho kód. Na spojovacej chodbe je krásny veľký obraz. „Teraz sa pozerajte,“ upozorní nás Dan Brown, zatlačí na jednom mieste na obraz… a ten sa začne otvárať, pričom hrá hudba. Za ním je tajná miestnosť venovaná detskej knižke Divoká symfónia, ktorú napísal v roku 2020.
Inú tajnú chodbu akoby na stredovekom hrade nájdete v knižnici – vpravo točité schody na horné poschodie, kadiaľ sa dostanete na druhé poschodie knižnice. Rovno ďalšie dve chodbičky, to celé ponorené v tme s jemným svetlom, ktoré navodzuje tú správnu atmosféru. „Tajné chodby nie sú v každej miestnosti, ale je ich tu veľa. Napríklad z tohto miesta vidím štyri tajné chodby a vy ste videli len dve,“ usmieva sa slávny spisovateľ.
Knižnica ako srdce domu
Ozdobou domu je nádherná „dvojposchodová“ knižnica. „V tejto miestnosti sa nachádza jeden výtlačok zo všetkých mojich kníh z celého sveta, v 56 jazykoch, a to mi pripomína dve veci. Po prvé, že mám úžasné vzťahy, za ktoré som veľmi vďačný. A po druhé, že písanie nie je jednoduché,“ hovorí Dan Brown a ukazuje okolo seba. Nájdeme tam, samozrejme, aj slovenské výtlačky, malé repliky kryptexu, ktorý oživil v trileri DaVinciho kód a odvtedy sa vyrába v mnohých formách, veľkostiach a vyhotoveniach.
Mimochodom, Dan spomenul príhodu z minulého roka, keď uňho boli priatelia a priviedli svoju malú dcéru. Mala asi päť rokov, boli v kuchyni a keďže milovala knihy, oslovila ho: „Moji rodičia mi povedali, že máte doma knižnicu.“ Odpovedal som: „Áno, mám. Je na konci chodby. Môžeš sa tam ísť pozrieť.“ O dve minúty sa vrátila a povedala: „Všetky sú od toho istého autora. Nie je tam detská sekcia. Nie je tam nič.“
Jedna časť knižnice opäť tvorí tajný priestor – Dan k nej pristúpi a otvorí ju. Za ňou sú rekvizity z filmov s Tomom Hanksom. „Mám tu nádobku s antihmotou z filmu Anjeli a démoni. Kryptex z DaVinciho kódu. Tiež hodinky Mickey Mouse zo všetkých filmov, ktoré nosí Robert Langdon,“ukazuje.
Presýpacie hodiny aj gravitačné topánky
Na stole pod oknom o pár metrov ďalej je starý písací stroj aj presýpacie hodiny, ktoré Dan Brown bežne používa pri písaní. Keď sa piesok za hodinu presype, urobí si krátku prestávku – spraví niekoľko kľukov, brušákov alebo sa ponaťahuje. Tvrdí, že mu to pomáha udržať si jasnú myseľ a sústredenie. Presýpacie hodiny je spôsob, ako zistí, že uplynula hodina. Stoja vždy hneď vedľa jeho počítača.
Využíva aj gravitačné topánky, čo sú špeciálne návleky alebo „čižmy“, ktoré majú pevné kovové háky. Používajú sa spolu s horizontálnou tyčou alebo rámom, kde sa „zavesíte“ dole hlavou. Zlepšujú prekrvenie mozgu – v polohe hlavou dole prúdi viac krvi do hlavy. Niektorí tvrdia, že to podporuje kreativitu a koncentráciu a práve to využíva Dan, keď píše. Na chvíľu sa zavesí dolu hlavou, prekrví mozog a po chvíli pokračuje v písaní.
Prázdna kniha ako zhmotnenie
V jednej chvíli ukazuje Dan na poličku a na nej je kniha Posledné tajomstvo. Týždne pred oficiálnym vydaním… ale je to len prázdna kniha. Trik, ktorý už použil pri Stratenom symbole. Maketa knihy mu pomohla pri písaní, a tak ju chcel využiť aj pri Poslednom tajomstve. Niečo ako zhmotnenie toho, čo chce dosiahnuť. Zohnal si preto veľkú, ťažkú knihu, dal na ňu titulok Posledné tajomstvo a každý deň ju vzal do ruky so slovami: „Táto kniha existuje. Ja ju len píšem. Ona už existuje. Ja ju len nachádzam.“
Bol to vraj trochu čudný mentálny trik, ale v tom momente bol ochotný vyskúšať čokoľvek. „Písanie románu je, aspoň pre mňa, veľmi dlhý proces. Je to mnoho rokov odloženej satisfakcie. Poviete si: ,Tak poďme na to, strana jeden. A o päť rokov to možno budem mať hotové.´ V tomto procese je dobré mať niečo pevné, čoho sa môžete držať,“ dodáva Dan Brown.
Klietka plná kníh
Okrem veľkej knižnice so svojimi knihami má Dan Brown aj osobnú knižnicu. Keď sa pýtam, aké tam má knihy, akých autorov – zhrozene na mňa pozrie: „Počkaj, existujú aj iní autori ako ja?!“
Dan má svojský humor, je stále v dobrej nálade a tak prezrádza, že má naozaj obrovskú zbierku kníh. „Dajú sa rozdeliť do dvoch kategórií: všetky moje výskumné knihy, ktoré sú uložené v rozsiahlej knižnici v suteréne. A potom prvé vydania od autorov, ktorí svoje knihy podpísali a poslali mi ich. Čítam veľmi málo beletrie a výlučne knihy, ktoré nie sú založené na presvedčení, čisto fikcii, ale ktoré majú reálny základ a za sebou výskum,“ vysvetľuje.
Dan sa pýši výnimočnou zbierkou historických diel z oblasti starovekých tajomstiev, raného vedeckého myslenia a noetickej filozofie. Tieto knihy sú staré, vzácne, často zberateľské. Jednou z kuriozít jeho domu je však kovová klietka, v ktorej uchováva „zakázané knihy“. Nájdete tam tituly, ktoré boli v minulosti cenzurované, spálené či odstraňované z knižníc. Symbolizujú tak večný boj medzi slobodou slova a mocou.
Nájdete tam 1984 aj Zvieraciu farmu od Georgea Orwella, Denník Anny Frankovej, Kto chytá v žite (J. D. Salinger), MadameBovaryovú (Gustave Flaubert), 451 stupňov Fahrenheita(Ray Bradbury), O pôvode druhov (Charles Darwin), Struny času (Madeleine L’Engle), Stratený raj (John Milton), ale aj Sto rokov samoty (G. G. Márquez), Darca (Lois Lowry) a, samozrejme, jeho vlastný DaVinciho kód. Veď on sám sa stal terčom kritiky – Vatikán pred rokmi ostro odsúdil túto jeho knihu, čo však len zvýšilo jej predajnosť.
Vkusne a elegantne zariadený dom pôsobí upokojujúco. Cítiť, že bol navrhnutý premyslene a s láskou. A najmä človekom, ktorý miluje históriu, starobylé veci, no vedel to všetko zladiť s modernými prvkami. V hlavnej hale klavír, na ktorom si Dan Brown rád zahrá a odreaguje sa od písania. Pohovka pod oknom plná malých vankúšov, ako stvorená na utiahnutie sa s dobrou knihou.
Krásny kamenný kozub s lampášmi a veľkým erbom. Vysoké stropy, mäkké žlté osvetlenie, sviečky… Nechce sa nám odísť z tohto príjemného miesta. Ale naša štvorhodinová návšteva sa skončila, a hoci hostiteľ nedáva najavo únavu či netrpezlivosť, predsa len je čas na odchod.
Milan Buno, literárny publicista