Budova rakúskeho parlamentu sa nachádza v centre Viedne na Ringu. Nie náhodou pripomína grécke stavby – Grécko sa považuje za kolísku demokracie. V roku 2018 sa začala kompletná prestavba budovy a o päť rokov neskôr sa parlament znovu otvoril ako bezbariérová, moderná „budova pre všetkých“, využívajúca najnovšie technológie.
Jednou z hlavných zmien po rozsiahlej rekonštrukcii je Demokratikum – návštevnícke centrum, kde sa prostredníctvom interaktívnych zastávok dozviete viac o parlamentarizme, ako aj o bohatej histórii rakúskeho parlamentu. Jeho súčasťou je Agora (predtým sklady neprístupné verejnosti). Týmto pojmom sa v starovekom Grécku označovalo trhovisko, no neskôr verejné priestranstvo, kde sa zhromažďovalo obyvateľstvo, aby hlasovalo a prerokúvalo politické záležitosti. V zadnej časti Agory sa nachádza parlamentná knižnica.
Stále výstavy
Knižnica bola založená cisárskym dekrétom v roku 1869. V súčasnosti jej zbierka obsahuje vyše 400-tisíc kníh a takmer 260 odborných časopisov a novín. Historické prostredie bývalého centrálneho knižničného skladu nepredstavuje len regály plné kníh, ako to býva vo väčšine knižníc, ale je to aj miesto pre zaujímavé výstavy, ktoré pozývajú návštevníkov oboznámiť sa s minulosťou a súčasnosťou Rakúska. Výstava Tachelesreden. Antisemitismus– Gefahrfür die Demokratie (Hovoriť otvorene. Antisemitizmus – nebezpečenstvo pre demokraciu) sa zameriava na antisemitizmus, a to nielen na jeho vznik a históriu, ale aj na jeho prejavy v súčasnom každodennom živote. Pretože antisemitizmus nie je fenomén minulosti.
Interaktívna výstava poskytuje napríklad návody, ako sa zachovať v prípade, ak sa niekto stane svedkom alebo obeťou nenávistných incidentov, ktoré sú hrozbou pre liberálnu demokraciu a spoločnosť ako celok.
Druhá stála výstava Im Sprachraumder Demokratie (V jazykovom priestore demokracie), rozdelená do ôsmich ťažiskových tém, skúma úlohu jazyka a písaného slova v parlamentnej demokracii, od búrlivých plenárnych debát až po stenografické záznamy a publikované právne texty. Cieľom vystavených exponátov je zvýšiť povedomie o politickom vplyve hovoreného a tlačeného slova. Všetky časti oboch výstav majú popisy v nemčine a angličtine, dokonca aj v Braillovom písme.
Významné osobnosti knižnice
Jadro parlamentnej knižnice tvorilo šesťtisíc zväzkov knižnice Štátnej rady. Boli to hlavne zbierky zákonov, ale aj diela z oblasti práva a politológie, encyklopédie, slovníky, mapy a filozofické spisy. Spisovateľ, filozof a polyhistor Siegfried Lipiner kompletne rekatalogizoval fond knižnice a vypracoval tematický a autorský register. Na konci jeho pôsobenia obsahovala knižnica 50-tisíc titulov.
V roku 1895, ešte pod Lipinerovým vedením, nastúpil na miesto knihovníka mladý Karl Renner, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri indexovaní katalógu pozostávajúceho zo 729 cínových kapsúl, zahrnujúcich 668 tematických oblastí. Tento katalóg sa používal až do zavedenia elektronického spracovania údajov v roku 1994. Keď Rennera zvolili do Ríšskej rady, knihovnícka činnosť ustúpila jeho politickej kariére (kancelár, neskôr prvý spolkový prezident 2. republiky).
Počas nacistickej éry sa do histórie knižnice zapísala odvážna knihovníčka Hilda Rothe, ktorej sa podarilo oddialiť nariadené zlúčenie s Administratívnou knižnicou až do konca vojny, čím sa zbierka zachránila. A ešte aj v roku 1945 ochránila knihy pred vandalizmom Červenej armády.
Literatúra ako svedectvo doby
Jeden z výstavných regálov približuje dlhú históriu politicky alebo nábožensky motivovaných zoznamov zakázaných kníh alebo diel, ktoré sa cenzurovali, či dokonca pálili. V inej časti výstavy nájdete prvú knihu o spolkovej ústave z októbra 1920, ktorá dodnes formuje ústavné právo v Rakúsku. Jej spoluautorom bol Dr. Hans Kelsen, ktorého originálny hlas si tu tiež môžete vypočuť. Zaujímavý je aj projekt Veže kníh, v rámci ktorého boli oslovení bývalí predsedovia rakúskej Národnej rady, aby vybrali knihy, ktoré formovali ich politické názory, knihy, ktoré by odporučili každému občanovi a ku ktorým sa opakovane vracajú. Každého politika prezentuje výber piatich kníh.
Vystavené sú aj stenografické záznamy zo zasadnutí. Aj dnes ich vykonávajú dvaja stenografi, ktorí sa striedajú po desiatich minútach. Do zápisov musia zaznamenávať všetko – aj potlesk, výkriky, výzvy na poriadok, citoslovcia a pod. Nechýbajú ani politická satira a karikatúra. Vitrína so záložkami, ktoré čitatelia zabudli vo vrátených knihách, pobaví každého návštevníka. Väčšinou sú to cestovné lístky, pohľadnice, nákupné zoznamy či obaly z cukríkov. V parlamentnej knižnici nájdete aj špeciálne regály pre deti a mládež s literatúrou zameranou na politickú výchovu.
Zaujímavosti z parlamentu
Hlavnou úlohou parlamentnej knižnice je poskytovať informácie a literatúru poslancom, ale knižnica a spomínané výstavy sú prístupné všetkým a určite si tu každý nájde nejakú zaujímavú informáciu. Vedeli ste napríklad, že rekord v dĺžke prejavu drží Werner Kogler zo strany Zelených? V roku 2010 ukončil svoj prejav, trvajúci 12 hodín a 42 minút, vetou: „To je vlastne všetko, čo som chcel povedať.“ Dnes poslancov na časový limit upozorňuje červené svetlo (tiež vystavené), ale v minulosti by poslanci určite reagovali svojským spôsobom.
Výstava približuje aj obštrukciu (rušenie rokovania hlukom) v júni 1900, keď českí poslanci v rámci boja o uznanie češtiny ako rovnocenného úradného jazyka odmontovali drevené veká lavíc a búchali nimi, až kým ich nerozbili. Navyše si do parlamentu priniesli štyri „dažďové stroje“ (v divadle sa používajú na zvuk lejaku), píšťalky, detské trúbky a pokrievky z hrncov, čím v parlamente vyvolali skutočne nezvyčajnú kakofóniu.
Jednou z tém výstavy je aj história samotnej budovy. Nájdete tu nielen jednu z mála fotografií architekta Theophila Hansena, ako stojí pred stavbou, ktorú navrhol. V parlamentnom archíve sa nachádza vyše tisíc originálnych plánov tohto dánskeho architekta – od prvých urbanistických štúdií cez farebné prierezy až po unikátne kresby interiérových detailov, nábytku a lustrov. Hansen budovu navrhol ako Gesamtkunstwerk, výstavba sa začala v roku 1874 a trvala desať rokov.
2026 – rok národnostných skupín
V roku 1976 bol v Rakúsku prijatý prvý kompletný federálny zákon o právach národnostných skupín, ktorý reguluje a definuje pojem „autochtónna skupina“, zriadenie poradných orgánov pri úrade vlády, ochranu jazyka i kultúry. V súčasnosti je v Rakúsku uznaných šesť národnostných skupín, medzi nimi aj Slováci vo Viedni. Pri príležitosti 50. výročia zákona bola v priestoroch Demokratika otvorená výstava Wirsind Demokratie (My sme demokracia), ktorá mapuje dlhú cestu k právnemu uznaniu národnostných skupín. Výstava bude prístupná po celý rok.
Novinkou je aj časť knižnice venovaná časopisom a publikáciám uznaných menšín. Nechýba ani časopis Pohľady, ktorý už štyridsať rokov vydáva Rakúsko-slovenský kultúrny spolok. Naplánované sú však aj ďalšie podujatia v parlamente, ktoré sa budú venovať spomienkam, politickému vzdelávaniu, ochrane menšín, ale tiež umeniu, kultúre a médiám v minulosti i súčasnej modernej dobe.
Parlamentnú knižnicu môže navštíviť každý. Niektoré exponáty sa obmieňajú každý deň – Kniha dňa (podľa aktuálneho diania) alebo mesačne – Knižné tipy (k prebiehajúcim politickým debatám). Široká škála časopisov a publikácií je dostupná aj online prostredníctvom vyhľadávacieho portálu knižnice. K dispozícii je aj čitáreň. Externí používatelia potrebujú na vypožičanie materiálov knižničný preukaz, ktorý si môžu bezplatne vyzdvihnúť pri informačnom pulte po predložení preukazu totožnosti a dokladu o pobyte. Viac informácií nájdete na https://www.parlament.gv.at/fachinfos/parlamentsbibliothek/
Ingrid Žalneva
Autorka žije vo Viedni, je šéfredaktorkou časopisu Slovákov v Rakúsku Pohľady/Ansichten