Oulu, mesto technológií, sa nachádza na okraji Botnického zálivu len asi 180 km južne od polárneho kruhu. Je to najväčšie mesto v severnom Fínsku. V tomto roku sa spolu s Trenčínom stalo Európskym hlavným mestom kultúry. Ústrednou témou projektu je Cultural Climate Change (Kultúrna zmena klímy), ktorá vedľa seba predstavuje umenie, technológie a prírodu.

Projekt by mal nielen obohatiť kultúrny život tejto severskej oblasti, ale tiež prostredníctvom kultúry – tak ako to v deväťdesiatych rokoch hlásal slogan Nokie, ktorá v Oulu sídli – spájať ľudí. A zároveň podnecovať ich kreativitu a inovácie. Keď sa pred pár rokmi začalo s prípravami, nikto netušil, že sa v roku 2026 bude všade hovoriť o Odysei. Ale v Oulu sa toto slovo spomína nielen v súvislosti s novým filmom Christophera Nolana.

Klimatické hodiny

Už v roku 2017 sa v Oulu rozhodli skombinovať vyspelé technológie s prírodou a umením, a tak sa prihlásili o získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry. Logo projektu Oulu2026 bolo vytvorené kombináciou slnka a snehovej vločky, čím tvorcovia chceli poukázať na to, že v tomto regióne sú ešte stále rozpoznateľné ročné obdobia. No na druhej strane – Oulu, jedno z najsevernejších miest sveta, sa otepľuje štyrikrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer! Aj preto sa Oulu2026 chce stať akýmsi experimentálnym a inovatívnym európskym laboratóriom, ktoré hľadá riešenia pre meniacu sa (aj) kultúrnu klímu. 

Najvýznamnejšia produkcia nesie názov Climate Clock (Klimatické hodiny). Jej cieľom je zvýšiť naše environmentálne povedomie a znovu nás spojiť s časom prírody. Sedem medzinárodne uznávaných umelcov v spolupráci s vedcami a miestnymi komunitami vytvorilo šesť vonkajších umeleckých inštalácií, špecifických pre dané miesto (les, zamrznutá rieka, záliv…). Tieto diela oslavujú úchvatnú prírodnú krásu regiónu. Spoločne vytvárajú stálu umeleckú trasu, pričom každé z týchto diel by malo ponúknuť moment na hlbšie pochopenie našej prepojenosti s prírodou a zamyslenie sa nad nevyhnutnosťou riešenia klimatických zmien.

Prístav Kiviniemi. (c) Rosa Ruuskanen/Oulu2026

Super Kello a Odysea

Alice Sharp, spisovateľka, kurátorka a zakladateľka medzinárodnej organizácie pre environmentálne umenie Invisible Dust so sídlom v Spojenom kráľovstve, patrí medzi najskúsenejšie hlasy v oblasti umenia a klimatických zmien. Podľa jej slov „klimatické hodiny tikajú, sneh sa topí a my sa nanovo učíme to, čo vedeli už naši predkovia – že čas nie je v našich rukách, že príroda sa riadi svojím vlastným časom“.

 A práve tento čas je aj ústredným motívom inštalácie Super Kello v rybárskom prístave Kiviniemi neďaleko Oulu. Autorom je dánska umelecká skupina SUPERFLEX, ktorú v roku 1993 založili Jakob Fenger, Rasmus Nielsen a Bjørnstjerne Christiansen. Zoskupenie vytvára projekty na pomedzí umenia, dizajnu a aktivizmu, ktoré skúmajú ekonomiku, technológie a spoločenské vzťahy. V rámci projektu Climate Clock si k svojmu dielu v tvare obrovského zvona (= kello po fínsky a súčasne je to názov neďalekej rybárskej dediny) vybrali práve Homérovu Odyseu.

No čo sa stane, keď jednu z najstarších a najvýznamnejších kníh európskej literatúry zbavíme takmer všetkého, čo dnes považujeme za samozrejmosť pri čítaní – plynulosť alebo preskakovanie viet i kapitol či dokonca rýchly skok na koniec knihy? Súčasťou umeleckého diela je totiž zvukový záznam – z nahrávky zaznieva Odysea – ale každú hodinu iba jedno slovo!

Desať rokov na jednu knihu

Text, ktorý Super Kello používa, nie je náhodný výber. Ide o fínsky preklad Odysey od básnika Penttiho Saarikoskiho, prvýkrát vydaný v roku 1972 v druhom najväčšom fínskom vydavateľstve Otava so sídlom v Helsinkách. Saarikoski však Homéra neprekladal priamo z gréčtiny. Jeho verzia vychádza z textu a rekonštrukcie francúzskeho helenistu Victora Bérarda a je prózou. Text načítala miestna rybárka Elina Halonen.

Nie je to teda „Homér preložený do fínčiny“, ale konkrétna moderná interpretácia starovekého eposu. Saarikoski použil Bérardovu upravenú a skrátenú podobu, jeho dielo je o viac než štvrtinu kratšie než neskorší úplný fínsky preklad. A predsa aj táto skrátená verzia potrebuje pri Super Kello desať rokov, kým sa celá prečíta. Odysea je príbeh o návrate, ktorý sa zmení na extrémne pomalý proces.

Odyseus sa po skončení trójskej vojny desať rokov vracia domov na Ithaku. Super Kello necháva jeho príbeh putovať k poslucháčovi ďalších desať rokov. Čas samotný sa stáva médiom rozprávania. Každé slovo je možné počuť veľmi pomaly a to umožňuje návštevníkom zažiť čas v pomalšom tempe.

Miesto odchodov a návratov

Na rozdiel od Iliady, ktorá sa sústreďuje na vojnu, Odysea je predovšetkým príbehom návratu domov. Super Kello je situované priamo pri mori, v prístave. Podobne ako v Odysei, aj príbeh prístavu Kiviniemi je v znamení odchodov a návratov, rozhraním medzi oceánom a pevninou. Mramorová socha je otočená smerom k moru ako maják a vytvára zároveň most medzi podmorským ekosystémom rýb a vodných živočíchov a ľudským osídlením v neďalekých obydliach. V bezpečnom prístave víta rybárske lode, výletné plachetnice a iné rekreačné plavidlá. Je to mýtický zvon, ktorý nás môže privolať domov, a tak ako u Odysea nám môže pomôcť nájsť samých seba a bezpečie v meniacom sa svete.

Super Kello nás nabáda, aby sme sa zastavili, spomalili a opäť sa napojili na čas a rytmus prírody, na striedanie ročných období, na polohu slnka na oblohe… a znovu sa prepojili s rastlinami, zvieratami a prírodnými systémami okolo nás. Aby sme prestali čas urýchľovať a žili v súlade s prirodzenými hodinami Zeme. Homér rozpráva o návrate domov. Super Kello rozpráva o tom, že niektoré návraty proste trvajú. A keď jednej z najstarších kníh dovolíme, aby k nám prehovorila len jediným slovom za hodinu, zrazu zistíme, že hlavnou témou nemusí byť dobrodružstvo na mori, ale aj samotná skúsenosť času: čas, ktorý plynie, čas, ktorý čakáme, alebo čas, ktorý potrebujeme, aby sme sa niekam – alebo k niekomu – skutočne vrátili.

Nielen pre ľudí

Návštevníci si môžu sadnúť dovnútra alebo na vrch dvojmetrovej štruktúry, kochať sa výhľadom na Botnický záliv, ale najmä môžu spomaliť, vnímať čas a čakať na jedno slovo z fínskeho prekladu. Umelecké dielo je vytvorené z mramoru Rosa Aurora z Portugalska. Jeho ružová farba pripomína koralové polypy, ktoré by sa o stovky rokov mohli v dôsledku otepľovania oceánov dostať až do týchto severných končín sveta. To by potom mohol byť začiatok koralového útesu Kiviniemi.

Super Kello je navrhnuté tak, aby sa maximalizovala povrchová plocha, čím sa vytvorili modulárne stavebné bloky, tzv. fish cubes, ktoré poskytujú úkryty a životný priestor pre morské živočíchy. Spolupracovníkom na projekte bol preto aj behaviorálny ekológ Alex Jordan, ktorý pomohol umelcom pochopiť svet z pohľadu rýb. Dnes majú z tohto zaujímavého umeleckého diela radosť ľudia, ale pri zvýšení hladiny mora sa z neho budú tešiť ryby. Podľa dánskych umelcov im tak vrátime, čo sme im vzali. V moriach tejto časti sveta chýba povrchová plocha. Dáni vybudovali svoje mestá z kameňov, ktoré vzali z mora, z kamenných útesov, ktoré boli domovom rýb. Konštrukcia Super Kello, postavená udržateľným spôsobom bez produkcie odpadu, môže teda v budúcnosti slúžiť ako biotop pre morský život.

Prečítanie jednej strany z fínskeho prekladu Homérovej Odysey trvá približne dvanásť dní. Ale Super Kello nie je iba monumentálnym prehrávačom audioknihy. Je to zároveň aj experiment s tým, čo vlastne znamená čítať. Pri bežnom čítaní čas potrebný na prečítanie textu takmer nevnímame. Tu je, naopak, každá hodina počuteľná. Každé slovo má vlastnú váhu, pretože medzi ním a ďalším slovom vzniká obrovská pauza. Návštevník môže prísť, zachytiť jediné slovo a odísť. Nikdy však nemôže knihu „dočítať“. Odysea je príbeh človeka, ktorý chce byť konečne doma, ale cesta sa mu neustále predlžuje. Super Kello príbeh o návrate premieňa na cestu, ktorá prakticky nemá koniec v horizonte jednej ľudskej návštevy.

Ingrid Žalneva