Prapodivné časy prinášajú výzvy aj pre tých, ktorí tlmočia svet a ľudské príbehy písaným slovom. Tohtoročný pražský Svet knihy bol prirodzene vážnejší. Literatúra je (alebo by mala byť) hlasom slobody, a tak Prahu navštívili autori, ktorí písaním napĺňajú motto Milana Kunderu: „Boj človeka proti moci je bojom pamäti proti zabúdaniu.“
Európske námestie v strede
Organizátori ešte pred začiatkom priznali, že knižný veľtrh naráža na priestorové obmedzenia. Aj preto 31. ročník v niektorých najzaujímavejších bodoch programu opustil holešovické výstavisko.
Okrem toho práve finišuje rekonštrukcia Priemyselného paláca a ďalších priestorov. Mnohí sa tešia na to, ako vynovený areál prinesie už čoskoro veľtrhu novú iskru. Krása – slovesná i architektonická – sa prirodzene rozmnožuje do nových podôb. A sledovať ich vzájomný dialóg je mimoriadne vzrušujúce.
Okrem literatúry ako hlasu slobody sa najnovší Svet knihy tematicky sústredil na Európu a históriu. Križovatkou festivalového diania sa stalo novovytvorené Európske námestie, ktoré bolo zhodou okolností v blízkosti stánku Slovenského literárneho centra.
Podľa šéfa festivalu Radovana Auera sa práve tu mali prezentovať európske myšlienky, hodnoty, projekty aj inštitúcie. Okrem literátov dostali slovo aj filmári, prekladatelia a novinári.
Hádam najsústredenejšie publikum bolo v závere knižného sviatku, keď na Európskom námestí prehovorili o zázraku jazyka ukrajinské autorky. Obrazy vojny sú naliehavejšie ako ktorékoľvek iné. V konfrontácii s nimi európsky projekt (a jeho pokračovanie) podstupuje náročnú skúšku. Ukrajinské poetky sa so svedectvom o každodennom živote v znamení vojny predstavili aj na iných festivalových miestach.
Večer so Snyderom ako vrchol
Aj najvýraznejšia postava tohtoročného vydania Sveta knihy dokazuje naliehavosť svetových problémov a nevyspytateľnosť súčasných politických, ideových a kultúrnych kríz.
Americký historik a politický mysliteľ Timothy Snyder je vďaka prekladom najdôležitejších prác (Krvavé územia, Čierna zem, Cesta do neslobody) a pravidelným textom v novinách, v ktorých odkrýva súvislosti ruskej invázie aj ukrajinskej budúcnosti, pre slovenského čitateľa dobre známy. Je viac ako príležitostným hosťom stredoeurópskeho regiónu, je totiž jeho znalcom aj priateľom.
Na výstavisku Snyder pokrstil beletristický debut Milana Babíka, kolegu z akademického prostredia. Vrcholom bol však večer so Snyderom Históriou proti zabúdaniu a moci v pražskom kine Lucerna. Vstupenky na debatu boli vypredané v priebehu niekoľkých hodín dlho pred začiatkom veľtrhu.
Snyder nesklamal. Okrem dôslednej analýzy priniesol do Prahy aj bohatú porciu povzbudenia – občianska spoločnosť (podporená aktívnymi jednotlivcami) dokáže mocipánov, diktátorov a nebezpečných bláznov pripravených ovládnuť svet zaskočiť. Najdôležitejšia je zodpovednosť za ďalší vývoj. Nikto sa nemôže vyhovárať na to, že kríza demokracie padla na svet ako osudová kliatba alebo prírodná katastrofa.
Stovky tvárí a mien
Tento rok si slávu knižného nobelistu na pražskom veľtrhu užíval Abdulrazak Gurnah. Tanzánsky románopisec (dnes žije v Spojenom kráľovstve, najprestížnejšiu cenu získal v roku 2021) prináša do globálnej debaty o ochrane slobody dôležité príbehy exilu a tragického kolonializmu. Ako darček dostal do rúk čerstvý preklad svojho románu Krádež vydaný v Prostore.
Alžírsky spisovateľ Boualema Sansal pre svoje postoje strávil rok vo väzbe. V Prahe predniesol úvahu o tom, ako musí spisovateľ prežiť v režime vynúteného ticha. Návštevníkov diskusie možno zaskočil kritickými postrehmi na adresu Európskej únie a naivne vľúdnou interpretáciou československej socialistickej skúsenosti.
Mnohí návštevníci veľtrhu si počas prechádzania medzi pavilónmi museli všimnúť Craiga Browna. Britský humorista a publicista je neprehliadnuteľný výzorom, okrem toho však skvele zabáva čitateľov nekonvenčným biografickým štýlom. V prítomnosti Michaela Žantovského uviedol veľkú knihu o Alžbete II. bohatú na menej známe anekdoty a príbehy z jej pôsobenia na čele monarchie. Craig bol vtipný, brilantný a bystrý.
Poľská reportérka Joana Kuciel-Frydryszak zaujala zásluhou absyntovského vydania Sedliačok už aj slovenské publikum. Českí čitatelia pre zmenu poznajú jej veľkú knihu o slúžkach pre všetko. Mnohé zo zranení našich predkov nosíme doteraz v hĺbkach našich duší. Na druhej strane ľudská húževnatosť uprostred chudoby a trápení je predsa univerzálna.
Nie všetko bolo na pražskom Svete knihy vážne, komplikované či dramatické. Írsky prozaik Paul Murray je temperamentným majstrom čierneho humoru, a tak v stane, kde sa predstavil, bolo mimoriadne veselo. Bernard Minier a Helen Fieldsová vedia ako napísať dobrý triler, ale to dokážu i ďalší hostia: náš Jozef Karika a britský autor žijúci na Slovensku Robert Bryndza.
Dnes mimoriadne trendové komiksy a grafické romány získali na festivale nový rozsiahlejší azyl v podobe Ostrova ilustrácie.
Mnohofarebný sviatok a kurz pamäti
O reprezentáciu slovenskej tvorby sa už tradične postaralo Slovenské literárne centrum. Našli sa takí, ktorí sa v slovenskom stánku pýtali na najúspešnejšie tituly beletrie v slovenčine. Svoju produkciu tu predstavili štyri desiatky slovenských vydavateľov.
Centrum však pútalo predovšetkým na svoje aktivity pri „vývoze“ slovenského písania do sveta. Českého prekladu sa dočkala novinka Barbory Hrínovej Plachý dom nominovaná na cenu Anasoft litera.
Pozvanie do diskusie priamo v stánku prijal najprekladanejší slovenský prozaik Pavol Rankov. Jeho román Legenda o jazyku síce vyšiel pred niekoľkými rokmi, ale práve on svojím rozprávaním ponúka dokonalé premostenie do českého literárneho sveta. Príbeh sa odohráva v časoch normalizácie a svoje miesto v ňom má legenda o sv. Jánovi Nepomuckom.
Inú podobu česko-slovenského dialógu prináša filozof Ján Markoš. Jeho eseje preložil do češtiny autor výnimočných Letníc Miroslav Hlaučo. Magdaléna Rojo, reportérka žijúca v Mexiku (aj jej kniha o živote žien bez manželov je už preložená do češtiny), ukazuje globálny charakter ľudských bolestí aj snov.
Slovenčinu bolo počuť výrazne medzi návštevníkmi knižného veľtrhu. Kultúrni Slováci zaujímajúci sa o české knihy sú naďalej samozrejmosťou. Žiaľ, tento literárny most je prevažne jednosmerný. Veľké vydavateľské značky, ktoré pôsobia na spoločnom česko-slovenskom trhu a postupne vykúpili menších konkurentov, sa starajú viac o knižný biznis ako o aktívne prelínanie literatúr dvoch najbližších národov.
Pražský knižný sviatok rastie a rozvíja sa do krásy. Najatraktívnejší je vďaka prepájaniu rozdielnych svetov. Ponúka návštevníkom životne dôležité posolstvá naprieč žánrami a národmi. Veľký holešovický kurz pamäti so 65-tisíc návštevníkmi sa vydaril.
Ľubomír Jaško