Nová Bystričanová je o sile človeka povzniesť sa aj nad veľkú bolesť
Tak leť je už dvanástou knihou Silvie Bystričanovej a hoci v nej nájdete všetko to, pre čo si čitateľky, ale i čitatelia túto autorku tak obľúbili, od predchádzajúcich jedenástich sa predsa len trochu líši.
Ilustrácie na obálke sa tentoraz ujala výtvarníčka Tina Minor, kniha tiež dostala i novú grafiku a je bez prebalu. Bystričanovej príbehy tak dostávajú svieži šat, ktorý im, ako sa môžete presvedčiť, nesmierne pristane.
Pod vynoveným zovňajškom sa skrýva pre autorku typické, príjemne plynúce rozprávanie s hlbokým posolstvom, navyše obohatené o symboliku zvieracej ríše a pretkané hudobnými motívmi.
Samuel a Izabela sú spolu už dvadsaťsedem rokov. Príbeh ich pokojného manželstva sa však náhle zdramatizuje, keď sa v ich živote objaví žena zo Samuelovej minulosti. Tento zvrat doľahne najmä Izabelu. Dokáže sa so vzniknutou situáciou vnútorne vyrovnať a opäť nájsť cestu k láske?
Kapitoly knihy sú pomenované po rôznych druhoch vtákov, no ich symboliku čitateľ nájde i hlbšie v texte. Autorkasi totiž naštudovala správanie a znaky rôznych operencov a tie premietla nielen do deja, ale i do vystupovania postáv.
Samotná Izabela je napriek bolesti, ktorej čelí, vnútorne silná bytosť a na všetko sa učí dívať z vyššej perspektívy – ako vtáky. A bol to práve jej málovravný manžel, kto ju naučil týmto úžasným tvorom rozumieť.
A ešte čosi. Silvia Bystričanová odporúča pri čítaní knihy Tak leť počúvať pieseň Waltzing Matilda. Prečo? Na to pri čítaní prídete sami.