Z jeho kníh sa predali desiatky miliónov kópií a predovšetkým séria s advokátom Eddiem Flynnom má fanúšikov po celom svete. Bývalý právnik Steve Cavanagh patrí k najoceňovanejším britským autorom a tento rok sa konečne predstavil aj slovenským čitateľom a čitateľkám – vo vydavateľstve Lindeni vyšla na jar jeho kniha Trinásť, s ktorou prišiel na scénu neporaziteľný právnik Eddie Flynn. Aktuálne vychádza jeho druhý prípad s názvom Fifty Fifty.
Vaše knihy vychádzajú v ďalšej krajine a ďalšom jazyku – v slovenčine. Čo to pre vás znamená?
Vždy je pre mňa veľká radosť vidieť, ako sa moja práca prekladá v rôznych krajinách a do rôznych jazykov sveta. A to, ako sa čitatelia po celej planéte zamilovali do Eddieho Flynna, bolo pre mňa úžasné sledovať.Trinásť bola prelomová kniha v mnohých krajinách, takže sa zdalo správne predstaviť čitateľom Eddieho Flynna práve ňou.
V Trinástke ste spojili detektívne vyšetrovanie s napínavým súdnym procesom, teda dva obľúbené žánre do jednej knihy. Ktorá časť bola pre vás ľahšia na napísaniea ktorá vám priniesla väčšiu spokojnosť?
Pre mňa sú obe roviny rovnako dôležité. V prípade vraždy obhajoba vždy robí aj vlastné vyšetrovanie a to niekedy vedie k iným záverom, než k akým došlo pátranie polície. Baví ma písať o zločinoch z oboch strán, aby čitateľ mohol vidieť a dozvedať sa, čo sa skutočne stalo a najmä, ako to všetko môže byť zmenené alebo upravené priamo na súde.
V tejto knihe je hlavným motívom fakt, že páchateľ – vrah je členom poroty. Myslíte si, že sa to môže stať v reálnom živote?
Nepamätám sa, ako mi to napadlo, jednoducho sa mi páčila predstava, že vrah je v porote. Neviem, či sa to už stalo v reálnom živote, ale viem o niekoľkých prípadoch v USA, kde skutoční páchatelia vraždy navštívili súdny proces osoby, ktorá bola obvinená z ich zločinov. Môže sa to stať? Určite.
V slovenčine práve vychádza druhý prípad Eddieho Flynna – Fifty fifty. Príbeh stojí na zaujímavej myšlienke: dve sestry sa navzájom obviňujú z vraždy otca a čitateľ netuší, ktorá z nich klame.
Páčila sa mi myšlienka, že by boli len dvaja podozriví. Veľa detektívnych či trilerových príbehov má väčšinou viacerých podozrivých a mňa lákala výzva pracovať len s dvomi postavami. Chcel som zistiť, či dokážem udržať čitateľa v napätí počas celej knihy.
Kniha je napísaná z viacerých pohľadov – vrátane pohľadu vraha. Aké náročné bolo budovať napätie a zároveň ukrývať pravdu až do samého konca?
Bolo to veľmi ťažké, ale užíval som si to. Chcel som, aby bol čitateľ presvedčený, že vinná je jedna sestra, no po otočení strany si povedal – nie, mýlil som sa – je to tá druhá. Bavilo ma udržiavať čitateľa v neustálej neistote počas celej knihy.
Veľa čitateľov na literárnych portáloch priznalo, že až do posledných strán tipovali nesprávnu sestru. Vedeli ste od začiatku, ktorá je vinná, alebo ste to nechali otvorené počas písania?
Neplánujem si dopredu dej, takže som nevedel, ktorá sestra je vinná, až kým som sa nedostal hlbšie do knihy. Takto jednoducho funguje moja myseľ. Neviem si dopredu naplánovať dej – musím ho objaviť prostredníctvom postáv a nechať ich, aby príbeh viedli samy.
Kniha zožala veľký úspech u čitateľov a bola nominovaná na niekoľko cien. Ako reagovali čitatelia z krajín nehovoriacich po anglicky?
Mal som veľké šťastie, že si moje knihy obľúbili čitatelia v mnohých krajinách. Myslím, že na Eddiem Flynnovi je niečo univerzálne príťažlivé – je ochotný obetovať sa, vystaviť sa nebezpečenstvu, aby pomohol niekomu, kto to potrebuje. A zároveň neváha klamať, podvádzať a manipulovať, aby sa dostal k pravde.
Jednou z hlavných tém knihy je dôvera – komu veriť, keď všetci klamú? Myslíte si, že je v reálnom živote ľahké rozpoznať manipulátora?
Nie vždy sa dá rozpoznať, keď niekto klame. Ak je klamár skúsený a sofistikovaný, môže byť extrémne ťažké odhaliť ho. Podľa mojich skúseností sa môže dať nachytať úplne každý.
Vo vašich knihách sa často riešia otázky morálky, spravodlivosti a manipulácie v právnom systéme. Čo podľa vás robí právny triler pútavým a uveriteľným?
Ľudí vždy zaujíma spravodlivosť, pretože ju v reálnom živote často nezažívajú. Ak vám niekto vylomí dvere a ukradne televízor, polícia ho väčšinou nechytí – no vo fikcii môžeme zažiť satisfakciu. V mojich knihách sa často pozerám na opačnú stranu – keď polícia chytí nesprávneho človeka a systém rozdrví nevinného. Vtedy potrebujete postavu ako Eddie, ktorá je ochotná ohýbať aj porušovať pravidlá – no pre správne dôvody.
Kriminálne romány sú populárne po celom svete. Prečo tak veľmi priťahujú čitateľov a čitateľky?
Sú to príbehy, na ktoré ľudia skutočne reagujú – asi preto, že nám umožňujú zažiť napätie, pocity ohrozenia a rizika v bezpečí našich domovov. Istým spôsobom sú to hrdinské príbehy, ktoré hovoria o tom, čo sa stane, keď sa život uberie úplne zlou cestou. Rozprávajú o konaní dobrých ľudí, ktorí sa rozhodli brániť spravodlivosť. Myslím, že to je niečo, po čom všetci túžime, tak chceme vidieť svet.
Získali ste právnický titul a neskôr ste si urobili meno mnohými súdnymi prípadmi, ktoré sa týkali ľudských práv. Rozhodli ste sa však vzdať právnickej kariéry a stať sa spisovateľom. Neľutujete to?
Vôbec nie. Bol som právnikom dvadsať rokov, ale musím sa priznať, že písanie ma baví oveľa viac. Mal som to šťastie, že som mohol pomôcť mnohým ľuďom, ktorí to potrebovali, ale písanie je moja skutočná vášeň. Mám obrovské šťastie, že sa mu teraz môžem venovať naplno
Ako a prečo ste sa rozhodli písať kriminálnu literatúru?
Je to žáner, do ktorého som sa zamiloval už ako veľmi mladý čitateľ. Keď som mal dvanásť či trinásť rokov, prečítal som kultové Mlčanie jahniat od Thomasa Harrisa, a tá kniha ma úplne dostala. Už v tom veku ma pritiahla ku kriminálnej literatúre, najmä tej americkej.
Ako bývalý právnik máte skúsenosti zo súdnej siene. Kde sa vo vašich knihách končí realita a začína sa fikcia?
Žiadna z mojich kníh nie je založená na reálnych prípadoch. Rád si predstavujem vysoko konceptuálne situácie, ktoré sú zaujímavé, a potom okolo nich budujem presvedčivý právny príbeh. Spôsob, akým Eddie využíva svoje schopnosti v súdnej sieni, je veľmi realistický a vychádza z mojich skúseností – takže knihy sú mixom reality a hyperreality.
EddieFlynn je obhajca s minulosťou podvodníka. Aké spoločné črty majú tieto „profesie“?
Veľa. Skvelí súdni právnici a aj podvodníci majú mnoho rovnakých vlastností a schopností. Používajú rovnaké techniky, ktoré sú pri procesoch, ale aj podvodoch dôležité – napríklad presviedčanie, manipulácia, rozptýlenie a mnohé ďalšie.
Myslíte si, že skúsenosti podvodníka môžu byť prospešné pre obhajcu?
Určite by to nemalo uškodiť. Právnici zvyčajne hrajú podľa pravidiel. Lenže v psychologickej vojne, v prestrelke slov na súde, sú schopnosť manipulovať s výpoveďou svedkov v prospech vášho prípadu alebo presvedčiť porotu, že máte pravdu, vlastnosti, ktoré musia mať aj právnici, aj podvodníci.
V knihách sa zločiny takmer vždy vyriešia. Prečo to nie je pravda v reálnom živote?
Jednoducho sa stáva, že nie vždy sa dosiahne spravodlivosť, dôvody sú rôzne a je ich veľa. Život nemusí mať uspokojujúcu naratívnu líniu, ale romány ju musia mať vždy. Teda, aspoň tie dobré romány.
V Trinástke bol vrah členom poroty, vo FiftyFifty sa rozhodovalo medzi dvomi sestrami. Čo pre Eddieho ešte plánujete?
Kniha, ktorá nasleduje po Fifty Fifty, sa volá Diablov advokát a odohráva sa na juhu USA. Rieši, ako v skutočnosti funguje trest smrti. Ale v mojej sérii môžete knihy čítať v ľubovoľnom poradí.
Ak by sa FiftyFifty sfilmovalo, koho by ste si vedeli predstaviť ako EddiehoFlynna – a koho ako sestry?
Netuším, ale bolo by zaujímavé, keby obe sestry hrala tá istá herečka. To by bolo super.
Mário Gešvantner
Steve Cavanagh: Fifty Fifty (prel. Marína Gálisová, Lindeni 2025)