Napísala už 25 kníh, väčšinou v žánri youngadult a fantasy. Dve posledné knihy Neviditeľný život Addie
LaRueovej a Pochovajte naše kosti do polnočnej pôdy sú určené skôr dospelým čitateľkám a čitateľom. Netají sa svojou orientáciou, ale jej kvír postavy buď bojujú s monštrami, alebo sú samy monštrami. Victoria Schwab.
Na obálke knihy Neviditeľný život Addie LaRueovej je citát: „Na niekoho, kto bol odsúdený na zabudnutie, je Addie La Rueová nádherne nezabudnuteľná postava.“ Autorom je Neil Gaiman, veľká postava fantasy literatúry. Vy ste boli ako dieťa čitateľkou fantasy literatúry?
Absolútne nie, ako dieťa som bola športovkyňa. V podstate som začala aktívne čítať, až keď som objavila fantasy literatúru a keď som si uvedomila, že tie slová na papieri sa v mojej mysli pretavia na film a považovala som to za svoju superschopnosť.
O akých autoroch fantasy žánru hovoríte?
Zvyčajne myslím na autorov ako J. K. Rowlingová, Neil Gaiman, Susanna Clarke, C. S. Lewis… Moja obľúbená fantasy nie je tá, ktorá nás zoberie von z nášho sveta, ale tá, ktorá pozýva mágiu do nášho sveta. Napríklad do Tolkienovho Mordoru sa dostaneme iba cez jeho knihu, v našom svete nemáme Mordor. Do Narnie sa u C. S. Lewisa dostaneme cez šatník, ktorý nemá zadnú stenu. Gaiman, ktorého som objavila ako tínedžerka, zobrazuje náš svet, v ktorom sa občas objaví mágia.
Zrejme vás pri písaní inšpiroval tento spôsob, v ktorom do reálneho sveta vstupuje svet fantasy, ako u Gaimana napríklad v knihe Neverwhere (po česky Nikdykde, slovenský názov Nikdekoľvek).
Presne. To je to, čo privádza čitateľa k tomu, aby uveril, že mágia je skutočná. Ale vlastne to slovo „skutočná“ je kontroverzné, pretože nemusím prinútiť čitateľa, aby veril v mágiu, len ho potrebujem prinútiť, aby začal pochybovať o našej realite.
Podľa mňa je dôležité, nakoľko je ten text presvedčivý, pretože napríklad TerryPratchett si vytvoril celú Zemeplochu s množstvom fantasy postáv, ale jeho svet vďaka presvedčivým vzťahom a obrazom čitateľ akceptuje a užíva si to.
Určite. Či už píšeme o fantasy svete, alebo o skutočnom svete, celé to vlastne stojí a padá na ľudských vzťahoch a prepojeniach, či si čitatelia vedia predstaviť, že by to mohlo byť skutočné. Či sa ľudia zamyslia, či som náhodou aj nestretol Addie LaRueovú, len som na ňu zabudol.
Hehe, v jej prípade by to bolo celkom logické.
Áno.
Prečo ste sa rozhodli pre žáner fantasy? Čo vás na ňom oslovilo, že ste si povedali, toto je ten žáner, v ktorom chcem písať pre svojich čitateľov?
Vždy som chcela, aby náš svet bol zvláštnejší, aby bol viac úžasný, aby bol viac monštruózny a magickejší. Je ľahké niečo dokázať, ale je ťažké niečo vyvrátiť. A je napríklad ťažké vyvrátiť prítomnosť alebo existenciu duchov. Ja mám osobné skúsenosti s prítomnosťou duchov, žila som v domoch, v ktorých boli duchovia a ak už človek má takúto osobnú skúsenosť s niečím nadprirodzeným, tak je ťažké neveriť. Je to vlastne potom otázka nie reality, ale všímania si vecí. Vzniká tak otázka, či to tam náhodou nebolo vždy, len vy ste si to nevšimli.
Mnohé v minulosti nevysvetliteľné je dnes vysvetliteľné, akurát pritom postupne zisťujeme, čo všetko ešte nevieme. Vo viacerých populárno-vedeckých textoch sa často dočítam o prelomových objavoch, ktoré menia dejiny, menia svet fyziky, mení sa história vesmíru a to sme v 21. storočí.
Toto sa bude možno trošku komplikovanejšie vysvetľovať, ale pokúsim sa. USA sú fascinované fenoménom UFO a je taká vedecká teória, že je to vlastne otázka škály. Čo ak nejde o to, že sú to mimozemšťania, ale vlastne ide o škálu veľkosti. Tak ako sme nevedeli, že existujú atómy, pretože sú také malinké, že ich nevidíme, tak toto môže byť vlastne otázka tej škály, že sme o toľko menší, že si neuvedomujeme, že niečo za tým ešte existuje.
Ako ľudia si vieme predstaviť tú škálu veľkosti iba do nejakej mierky, podobne nedokážeme vidieť kompletné spektrum sveta. Pôvodne som mala byť astrofyzička. Výrazne vychádzam z vedy a matematiky a myslím si, že veľká časť príbehov je vlastne hľadanie riešení problémov. Všetka fantasy je vlastne o pravidlách, náš svet má pravidlá, príroda má nejaké pravidlá, sú jednoduché aj komplikovanejšie, a ja si budujem svoj fantasy svet na základe vlastných pravidiel.
V posledných dvoch knižkách, Neviditeľný život AddieLaRueovej aj v Pochovajte naše kosti do polnočnej pôdy, akoby ste prechádzali od youngadult ku fantasy pre dospelých. Čo vás k tomu viedlo?
Áno, v podstate sa táto zmena pre mňa udiala asi pred ôsmimi rokmi, začala som viac písať pre dospelých čitateľov. Fakticky rastiem so svojimi knihami. Keď som začínala písať, bola to young adult, vlastne píšem pre nejakú verziu seba samej. V súčasnosti som rovnako dlho dospelá ako som bola dieťa. Som svojou prvou čitateľkou, píšem to, čo by som chcela čítať.
Addie ste písali deväť tokov a za ten čas ste sa zmenili. Prejavilo sa to aj na texte tej knižky?
Napísala som 25 kníh a v podstate každá je časovou kapsulou toho, kým som bola, keď som tú knihu písala. Napísaná kniha je akousi statickou mohylou, ale ja rastiem a ďalej sa vyvíjam. Na tej knižke sa dá vidieť evolúcia mojej identity. Addie LaRueovú som písala veľmi dlho, počas toho som napísala aj iné knihy, vlastne som sa písaniu Addie trochu vyhýbala.
Záver príbehu oAddie je otvorený, Addie akoby vyzývala Luca/Lucifera na vážny súboj. Osobne si neviem predstaviť, ako by sa dalo v tomto príbehu pokračovať – napriek tomu sa spýtam, pokračujete v príbehu AddieLaRueovej?
Nie. Addie La Rueová nikdy nebude mať priame pokračovanie. My čitatelia rozmýšľame nad knihami ako nad niečím, čo má začiatok a koniec, ale koniec knihy je miesto, v ktorom čitateľ už nie je ďalej prizvaný do toho príbehu. Ale… Addie LaRue a Pochovajte naše kosti sú zasadené v tom istom svete, aj keď sú to individuálne, samostatné knihy, majú navzájom poprepletané korene. Ten svet vnímam ako záhradu a ďalej ju budujem.
Podľa niektorých názorov je kniha Pochovajte naše kosti nielenakýmsi pokračovaním príbehu Addie La Rueovej, čo sa týka sveta, o ktorom hovoríte, ale je aj rozvíjaním istej významnej témy, ktorú teraz otvorím. V jednom rozhovore ste tento rukopis označili pracovným názvom „toxické lesbické upírky“. Dokonca niektorí recenzenti označili Pochovajte naše kosti za toxickú upírsku lesbickú fantasy. Považujete to za presné?
Áno. Addie LaRue bola o nádeji a Pochovajte naše kosti je o hlade a žiadostivosti. Sú to vlastne dve strany tej istej mince, sú to aj akísi spirituálni súrodenci. Tieto knižky navzájom spolu konverzujú, ale myslím, že Pochovajte naše kosti je omnoho viac než len príbeh toxických lesbických upírok. Samozrejme, je to veľmi chytľavý a zábavný titulok, ale v tej knihe je oveľa viac. Budem veľmi otvorená a určite sa za to nebudem ospravedlňovať. Pri vydávaní kníh sa niekedy stáva, že si vyberieme riskantnejšiu tému, ale spracujeme ju ako tichšiu a snažíme sa ju schovať a zmenšiť. Toto nie som ochotná robiť, pretože nie som ochotná vymazať túto časť svojej identity.
To bol dôvod, prečo ste prešli od yougadult kfantasy pre dospelých, aby ste mohli literárnym obrazom stvárniť, zobraziť či odhaliť svoju sexuálnu identitu? Vy ste hovorili, že v predchádzajúcich knihách ste sa sama limitovali a umenšovali svoj priestor voči svetu, ale v týchto dvoch knihách sa otvárate svetu taká, aká ste. Verejne ste prešli comingoutom, ale v týchto knihách by už ten comingout nemal mať podstatné miesto, ale mal by byť v tom texte prítomný.
Áno. Nie je to tak, že by sa téma kvír nedala skúmať v kategórii young adult, ak sú tam tieto témy riešené, tak väčšinou ako príbehy coming outu. Súvisí to s vekom, v tomto veku sa robí coming out. Ale ja som chcela, aby moje kvír postavy boli hlavnými postavami knihy, a aby to nebolo len o coming oute, ale aby proste existovali ako iné postavy.
Ja nepotrebujem príbeh coming out, chcela som alebo potrebovala, aby to bol príbeh nepostavený na tom, že je to kvír postava, ale je to postava v žánri fantasy. Tieto kvír príbehy v realistickej literatúre sú väčšinou založené na tom, že skúmame bolesť týchto ľudí a skúmame ich traumu a toto som v mojich knihách nechcela. Chcela som, aby tieto postavy boli aktívne vo fantasy príbehu, aby to bola postava, ktorá buď bojuje s monštrami, alebo je sama osebe monštrom.
Aby bola absolútne rovnocenná a partnerská voči heterosexuálnym postavám.
Presne tak. Chcela som opísať postavu zloducha, ktorý je z kvír komunity, gej, lebo v minulosti prevládal názor, že toto nemôžeme robiť, pretože ľudia budú hľadať paralely medzi tým, že niekto je homosexuál, a teda zloduch. Ale ak nemôžeme písať o negatívnej postave, ktorá je z kvír komunity, tak jej uberáme možnosť, aby bola tá postava komplexná. A ja som chcela, aby tie postavy boli komplexné, lebo iba vtedy sú skutočne ľudské.
Ste moderátorkou podcastu No WriteWay, kde diskutujete o remesle písania s úspešnými autormi. Ako si vyberáte hostí? Máte tému a hľadáte k nej autora, alebo poznáte autora a na základe jeho diela si vyberáte tému?
V podstate pevná téma neexistuje, nemáme vybratú tému pre tento podcast. Tento podcast je v skutočnosti o psychológii, skúmame, ako títo úspešní autori píšu svoje diela. Základnou premisou podcastu je, že neexistuje správny spôsob, ako písať knihy. Ja hovorím o tom, ako píšem ja, a to môže byť úplne iný spôsob, ako píšu iní úspešní autori. Čiže presne o tom to je, že vlastne neexistuje správny a nesprávny spôsob, ako písať knihy, existujú len rôzne spôsoby písania.
Na čom pracujete momentálne, ak to môžete povedať?
Pracujem na dvoch knihách, ktoré vyjdú na budúci rok. Na jar vyjde kniha s názvom Koniec sa píše sám, ktorú píšem so svojou kamarátkou a vyjde pod autorským menom Evelyn Clarke. Je to detektívny triler z prostredia vydavateľstva kníh. Na jeseň vyjde kniha, na ktorej som pracovala trinásť rokov, takže týmto som veľmi zaneprázdnená. Na najbližšie štyri roky mám naplánované po dve knihy každý rok.
Róbert Kotian
Za tlmočenie ďakujem Kataríne Gabrišovej.
Victoria Elizabeth Schwab (1987)
patrí medzi najpredávanejšie a najobľúbenejšie spisovateľky súčasnosti v žánroch young adult a fantasy. Jej knihy boli preložené do viac než dvadsiatich jazykov. Napísala viacero bestsellerov, vrátane celosvetového hitu Neviditeľný život Addie La Rueovej (Slovart 2023). Nedávno jej vyšiel román Uložte naše kosti do polnočnej pôdy (Slovart 2025), rovnako venovaný dospelému čitateľovi.
