Mnohé budovy po celý čas svojej existencie slúžia len svojmu pôvodnému poslaniu, niektoré stavby však majú pestrejší osud, ich účel sa môže viackrát zmeniť. A to je aj príbeh Červeného kostola v hlavnom meste Olomouckého kraja.
Olomouc, historická metropola Moravy, sa stal centrom vzdelanosti po založení jezuitskej akadémie v roku 1566, pri ktorej vznikla aj knižnica. O sedem rokov neskôr bola akadémia povýšená na univerzitu, odvtedy knižnica dostala meno Univerzitná. Je to druhá najstaršia a tretia najväčšia knižnica v Česku. Právo povinného výtlačku z územia Moravy získala v roku 1807 a od roku 1945 z celej Českej republiky. V súčasnosti je ako Vedecká knižnica v Olomouci (VKOL) pod správou Olomouckého kraja.
História a prvá premena Červeného kostola
Podobu dnešného Olomouca výrazne ovplyvnil významný rakúsky architekt Camillo Sitte. Podľa vzoru veľkolepej Ringstrasse vo Viedni sa tu rozhodol vybudovať modernú okružnú triedu na mieste starých hradieb. Pozdĺž tohto bulváru mali byť postavené rôzne monumentálne budovy. Jednou z nich bol aj Červený kostol, určený pre olomouckých nemeckých evanjelikov.
Základný kameň položili v máji 1901 a o rok neskôr bol novogotický kostol hotový. Dominuje mu 55 metrov vysoká veža a svoje pomenovanie dostal podľa keramického obkladu imitujúceho tehlové murivo. Po vzniku Československej republiky sa stal kostolom nemeckej evanjelickej cirkvi v ČSR, nástupníckej inštitúcie pôvodného vlastníka – evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Po vojne pripadol kostol štátu, ktorý ho zapožičal českým evanjelikom.
Keďže v päťdesiatych rokoch bola cirkevná činnosť obmedzovaná, Červený kostol bol odsvätený a v roku 1961 ho štát odovzdal Univerzitnej knižnici ako „dočasný“ sklad na knihy, ktorý nebol prístupný verejnosti. Z pôvodného interiéru ostala len kazateľnica a vyrezávané bočné chóry. Organ premiestnili do husitského kostola v Chudobíne, zvon do evanjelického kostola v Olomouci a krásne vyrezávané drevené lavice rozrezali a spálili… Regály s knihami vyplnili celé prízemie a navyše, v centrálnom priestore postavili dvojposchodováú oceľovú konštrukciu na uskladnenie ďalších zväzkov. Tak sa sem zmestilo až 310-tisíc kníh! „Dočasné“ riešenie skladovania kníh trvalo šesťdesiat rokov, a to aj napriek tomu, že tieto priestory neboli na to vôbec vhodné. Knihy veľmi trpeli v dôsledku výkyvov teploty, kondenzácie vlhkosti a plesní.
Náročná rekonštrukcia
Až v roku 2019 boli konečne všetky knihy premiestnené do nového depozitára knižnice, postaveného v okrajovej časti mesta. O renovácii Červeného kostola a jeho novom využití – no stále pre účely knižnice – sa začalo seriózne hovoriť už pár rokov predtým. V deväťdesiatych rokoch bola síce opravená veža aj fasáda a na začiatku 21. storočia boli zreštaurované aj okenné vitráže, no inak bol kostol vo veľmi zlom stave.
Plán jeho prestavby na moderný kultúrny stánok navrhol atelier-r pod vedením architekta Miroslava Pospíšila. Rekonštrukcia sa začala na jeseň 2020. Jednou z najväčších výziev bola oprava strechy. Krov bol taký zničený zatekaním, že hrozilo jeho zrútenie. Po jeho výmene a pokrytí strechy novodobou krytinou sa vlani v apríli vrátil na 120-ročný Červený kostol hlavný kríž s kupolou, v ktorej sú uložené archívne puzdrá, dnes už aj s predmetmi zo súčasnosti. Autorom 3,5 metra veľkého kríža, do stredu ktorého je vsadený deväťkilový krištáľ ako symbol čistoty, je olomoucký sochár Jan Dostál.
Počas rekonštrukcie Vedecká knižnica v Olomouci vyhlásila verejnú zbierku kníh. Po celý marec – mesiac knihy – mohli obyvatelia prinášať knihy – v maximálnom počte dvadsať kusov, s rozmermi 20 – 32 x 10 – 21 cm, s hrúbkou najmenej jeden centimeter a najlepšie so zažltnutými stranami! Ľudia mohli dokonca vpisovať do venovaných kníh svoje odkazy a aj takto prispieť k budúcemu nezvyčajnému dekoratívnemu prvku nového zariadenia.
Súčasná premena
Keď prídete v Olomouci na miesto, kde Triedu slobody križuje Bezručova ulica, upúta vás nielen Červený kostol, ale aj supermoderná hranatá budova v jeho susedstve. Ako povedal architekt Pospíšil z atelieru-r, pre túto stavbu museli viesť s pamiatkarmi veľmi dlhý dialóg, keďže išlo pravdepodobne o prvú prístavbu ku kostolu v Česku. Podľa neho je dôležité doplňovať historické objekty o súčasnú architektúru, pretože inak by tieto stavby nemali budúcnosť.
Moderná prístavba je postavená na mieste bývalého súkromného parkoviska a slúži ako zázemie pre knižnicu aj návštevníkov, ktoré spája kultúrne centrum (priestor hlavnej lode kostola) s budovou riaditeľstva knižnice, postavenou ešte v roku 2005. Fasády a strecha sú z čierneho matného hliníkového plechu a skla. Vnútri prevláda betón v ružovom odtieni.
Hlavným dekoratívnym prvkom tohto foyera je osem metrov vysoká stena s policami s večerným podsvietením, ktoré sú zaplnené takmer desaťtisíc knihami z verejnej zbierky. Sú otočené chrbtom dozadu. Príjemnú atmosféru umocňujú visiace, minimalistické farebné sklené lampy, ktoré sa vznášajú nad hlavami návštevníkov, a pri správnom uhle odrážajú scenériu priľahlej ulice alebo starého kostola.
Nový moderný priestor ponúka okrem recepcie aj kaviareň. Vnútro kostola sa premenilo na kultúrno-spoločenskú sálu, kde sa po celý rok budú konať prednášky, autorské čítačky, semináre, koncerty, výstavy a pod. V interiéri prevláda hnedá a biela farba. Namiesto zničených kostolných lavíc na sedenie slúžia stoličky z orechového dreva. Umelé osvetlenie má tvar kruhu, pričom sa dá regulovať jeho intenzita a kombinovať druh osvetlenia podľa druhu podujatia.
V bývalom presbytériu je namiesto oltára policová stena s ďalšími knihami, ich chrbty sú tiež otočené dovnútra. Antikorové dosky uprostred steny symbolicky vytvárajú kríž. Návštevníci sa tu môžu zúčastniť nielen na rôznych podujatiach, ale tiež si len tak posedieť a vychutnať meditatívnu atmosféru miesta.
Po prvýkrát v novodobej histórii sa Červený kostol – už ako kultúrne centrum – otvoril verejnosti 17. mája tohto roku. Otvorenie sprevádzal päťdňový festival s názvom Začíname. Projekt stavebnej úpravy Červeného kostola je nominovaný na titul Stavba roka 2023.