Mayte Uceda: Majster cukru (prel. Eva Reichwalderová, IKAR 2026)
Kubánska republika s príchuťou sladkosti a neslobody
Kuba 1895. Ostrov, na ktorom sa pod tropickým slnkom pomaly rozpadá svet vystavaný na peniazoch, moci a privilégiách španielskych kolonizátorov. V diaľke sa schyľuje k vojne za nezávislosť a na haciende Dos hermanos zatiaľ pokračuje život, ktorý má vlastné pravidlá. Alebo skôr pravidlá, ktoré platia iba pre niektorých. Práve sem umiestnila španielska spisovateľka Mayte Uceda svoj rozsiahly román Majster cukru, v ktorom historické udalosti necháva prenikať do osudov postáv postupne, no o to intenzívnejšie.
Tam, kde sa končia akékoľvek pravidlá
Na Kubu prichádzajú dve mladé ženy, Mar a Paulina, každá z úplne iného dôvodu. Mar sprevádza svojho otca, lekára, ktorý má na haciende viesť zdravotnú ambulanciu. Sama túži po medicíne a odmieta sa zmieriť s tým, že jej spoločnosť pre jej pohlavie nedovoľuje splniť si vlastné ambície. Paulina je mladá vdova z chudobných pomerov, ktorá cestuje za mužom, ktorého nikdy nevidela a za ktorého sa má vydať. Ide totiž o váženého cukrovarského majstra. Dve ženy, dva odlišné príbehy, no rovnaký ostrov, na ktorom sa ich predstavy o budúcnosti veľmi rýchlo stretnú s realitou.
Uceda pritom nevytvorila román, ktorý by stál iba na svojich dvoch protagonistkách. Dos hermanos obýva množstvo postáv, ktoré si postupne získavajú pozornosť a neraz aj výraznejšie miesto v našej pamäti než samotné hlavné hrdinky. Sú medzi nimi ľudia schopní veľkej láskavosti aj krutosti, tí, ktorí sa snažia prežiť, aj tí, ktorí si svoju moc užívajú. A práve vďaka nim pôsobí román ako široko rozvetvený obraz jedného uzavretého sveta.
Hacienda Dos hermanos je pritom miestom, kde európske predstavy o morálke narážajú na realitu koloniálnej spoločnosti. Otroctvo síce patrí minulosti, no jeho dôsledky zostávajú prítomné v postavení ľudí, ktorí na plantáži pracujú, v ich chudobe aj v podmienkach, v ktorých žijú. Uceda ukazuje spoločnosť rozdelenú podľa pôvodu, farby kože, majetku i spoločenského postavenia. Cukor, ktorý dáva haciende bohatstvo, má preto aj svoju odvrátenú, trpkú stránku.
Cukor, krv a túžba po slobode
Napätie však nevzniká iba z historickej situácie. Vzťahy medzi postavami sú plné tajomstiev, nevypovedaných krívd, túžob a strachu. Čitateľ či čitateľka vie, že ostrov sa nachádza na prahu zásadnej zmeny, a tento pocit neodvratnosti sa postupne prenáša aj do samotnej haciendy. Dej sa vďaka tomu nezaobíde bez temných momentov, prekvapení a situácií, pri ktorých sa pokojná fasáda haciendy začne nebezpečne drobiť.
Majster cukru je román, ktorý pracuje s prvkami magického realizmu. Nevysvetliteľné a nadprirodzené tu nepôsobí ako lacný efekt, ale ako prirodzená súčasť sveta, v ktorom sa minulosť, prítomnosť, spomienky a ľudské predstavy prelínajú. Aj vďaka tomu má príbeh atmosféru, ktorú nemožno redukovať iba na historickú romancu.
Vyše štyristo strán je pri tomto type príbehu rozsah, ktorý umožňuje nechať postavy dýchať. Uceda ich nesúri k jedinému veľkému rozuzleniu, ale necháva ich postupne odhaľovať. A práve postavy sú tým, čo robí z Majstra cukru knihu, ktorá sa po dočítaní len tak nestratí. Niektoré si človek obľúbi, iné bude nenávidieť, ďalšie ho prekvapia. Takmer všetky však zanechajú stopu.
Majster cukru je príbeh o láske, moci, neslobode a túžbe rozhodovať o vlastnom živote. O svete, ktorý sa navonok môže javiť exoticky a krásne, no pod jeho povrchom sa hromadí násilie a nespravodlivosť. A je to aj kniha, ktorá nás dokáže držať v napätí, aby nás napokon zasiahla oveľa osobnejšie, než by sme od historického románu čakali.
Alexandra Jurišová
Mayte Uceda: Majster cukru (prel. Eva Reichwalderová, IKAR 2026)