77. ročník najväčšieho knižného veľtrhu priniesol radikálne zmeny vo vzťahu čitateľ a kniha
Kým milovníci piva ukončili svoj „októbrový“ sviatok už na začiatku mesiaca, pre knihomoľov sa začal až v jeho druhej polovici, keď sa otvorili brány 77. ročníka knižného veľtrhu Frankfurter Buchmesse, ktorý sa niesol v znamení radikálnych zmien. Po rokoch digitálnych experimentov, kríz a hľadania nových foriem sa organizátori rozhodli siahnuť na kľúčové črty najväčšieho svetového knižného veľtrhu.
Po prvý raz sa knihy predávali počas celého týždňa a verejnosť mala prístup už od piatka. Vydavatelia, agenti a spisovatelia tak mali na pracovné rokovania len dva dni. Buchmesse sa tým pádom zmenila z čistého stretnutia s knihou na najväčšie kníhkupectvo sveta.
Namiesto monumentálnych fór z minulosti, kde vystupovali najpoprednejší hostia, vrátane frankfurtského pavilónu uprostred výstavných hál, ktorý tento rok nepostavili pre vysoké náklady, sa rozhovory presunuli bližšie k stánkom. Ľudia sa rozprávali medzi knihami, často v stoji. Menej pompézne, ale o to živšie.
Politiku nahradila umelá inteligencia
Spočiatku sa zdalo, že všetko pôjde v starých koľajach. Organizátori chceli pôvodne využiť skutočnosť, že maďarský spisovateľ László Krasznahorkai sa zhodou okolností nachádzal vo Frankfurte, ale tohtoročný nositeľ Nobelovej ceny za literatúru zo zdravotných dôvodov odmietol otvoriť veľtrh. Náhradou bola autorka Nora Haddada, ktorá vo svojom prejave neprekvapivo obvinila Izrael z genocídy v Pásme Gazy a nemecké médiá z bagatelizovania izraelských zločinov.
Avšak hneď po nej vystúpil vládny splnomocnenec pre kultúru Wolfram Weimer, ktorý sa zameral z pohľadu literatúry a jej tvorcov na vážnejšiu tému a vyzval na prísnejšiu reguláciu umelej inteligencie. Súčasný spôsob získavania dát pre AI označil za „duchovný upírizmus“ či „digitálny kolonializmus“ a žiadal tlak na technologické giganty, aby sa zvýšila ochrana autorských práv. Predsedníčka Nemeckého združenia kníhkupcov Karin Schmidt-Friderichsová sa k tomu pridala o niečo miernejšie, ale tiež skonštatovala, že celá produkcia jazykových modelov stojí na krádeži tvorby ľudí.
Na druhej strane mnohé vydavateľstvá pripúšťajú, že im AI výrazne pomáha napríklad pri tvorbe tlačových správ a v poslednom čase aj pri kontrole stále narastajúceho počtu rukopisov. ChatGPT urobí za pár sekúnd sumár, ktorý by človeku mohol trvať rádovo aj dni.
TikTok a čitatelia nového veku
Virtuálny svet neprináša len negatíva. Prejavuje sa to aj pri predaji, kde začínajú byť kľúčové sociálne médiá, najmä TikTok. Situácia na domácom knižnom trhu totiž zostáva napätá. V roku 2024 si v Nemecku kúpilo aspoň jednu knihu už len 24,5 milióna ľudí, čo je o pol milióna menej než rok predtým. Napriek úbytku kupujúcich tržby mierne vzrástli, na takmer 9,9 miliardy eur. Hlavnú zásluhu na tom majú vyššie ceny a viac kúpených kníh na osobu.
Existuje však, pre niekoho možno prekvapivá, skupina, ktorá by mohla situáciu zvrátiť. U mládeže vo veku 13 až 15 rokov totiž vzrástli výdavky na knihy za posledných päť rokov o 32 percent a u 16- až 19-ročných dokonca o 77 percent. Dôvod? Sociálne médiá a oriezky.
Počet kníh odporúčaných pod hashtagom #BookTok dosiahol v roku 2024 neuveriteľných 25 miliónov, čo je dvojnásobný medziročný rast. Pre tieto vekové skupiny sa knihy čoraz častejšie stávajú aj zberateľskými predmetmi. Bohato zdobené obálky, reliéfne väzby či farebné oriezky spôsobujú, že knihy sa nielen čítajú, ale mladí ľudia ich aj zbierajú a následne sa nimi chvália aj na svojich online profiloch.
Keď sa pozrieme, čo si vlastne mladí ľudia kupujú, zistíme, že záujem najmä čitateliek vynáša na výslnie žáner young adult a najmä dark romance podkategóriu, ktoré spájajú romantiku, erotiku a psychologické napätie. Táto má však aj negatívne stránky, ako sú toxické vzťahy a explicitný obsah. Mali by mať hviezdičku mládeži neprístupné? Väčšina odborníkov sa zhoduje, že namiesto zákazov treba viesť vzdelávaciu debatu o sexualite, moci a súhlase. Aké inšpirujúce!
Nevýrazné Filipíny nahradí budúci rok Česko
Čestným hosťom tohto ročníka boli Filipíny, ktoré sa nachádzajú na 7641 ostrovoch a ich obyvatelia používajú 135 jazykov. Napriek sympatickým úmyslom a účasti nositeľky Nobelovej ceny za mier Marie Ressaovej sa nedostavil „wow efekt“ a ich vizuálne skromný a tematicky rozptýlený pavilón kontrastoval s energiou, ktorú v minulosti prinieslo napríklad Francúzsko, Nórsko či Island. Ani v kníhkupectvách na rozdiel od minulých rokov neboli knihy čestného hosťa Buchmesse vidieť, a to ani v sekcii cestopisov, kde aspoň trochu bodovalo pred pár rokmi Slovinsko.
Budúci rok bude prelomovým pre krajinu nám veľmi blízku. Po hosťovaní na Lipskom veľtrhu v roku 2019 dosiahlo Česko najvyššiu métu a „Krajina na pobreží“, čo je ironický a zároveň poetický odkaz na Shakespearovu Zimnú rozprávku, sa pokúsi prezentovať to najlepšie, čo má v ponuke. Nebude to ľahké, lebo ako ukázali prieskumy pred veľtrhom, Nemci o Česku takmer nič nevedia. Mnohí si myslia, že ešte stále existuje Československo a témy ako napríklad Sudety sú pre nich viac-menej úplnou neznámou.
Pre slovenskú literatúru je dôležité, že sa vo Frankfurte nestratila. Spisovateľka Nicol Hochholczerová predstavila ďalší preklad svojho románu Táto izba sa nedá zjesť na pódiu Ostrov nezávislých vydavateľstiev, ktorý vyšiel v regensburskom Danube Books, ktoré dlhodobo venuje pozornosť aj slovenskej tvorbe. V minulosti publikovalo diela Pavla Rankova alebo poéziu Michala Talla.
Knižné ceny rámcovali veľtrh
Na začiatku týždňa sa už tradične udeľovala Nemecká knižná cena, ktorú tentoraz získala Švajčiarka Dorothee Elmigerová.
Favorizovaná autorka, ktorá žije v New Yorku, vo svojom románe Holanďanky prerozprávala v štýle true crime záhadné zmiznutie dvoch žien v Paname z roku 2014. Zaujímavosťou bola skutočnosť, že víťazná kniha sa tentoraz nedala kúpiť, lebo prvý náklad sa vypredal.
V nedeľu Buchmesse uzavrela Mierová cena nemeckých kníhkupcov, udelená historikovi Karlovi Schlögelovi. Podľa poroty jeho dielo „neustále stanovuje nové štandardy v živom a dynamickom písaní o histórii“. „Keby sme čítali Karla Schlögela včaššie a častejšie, možno by sme mnohé veci pochopili skôr,“ povedala predsedníčka spolku Karin Schmidtová-Friderichsová vo svojom poslednom vystúpení vo funkcii.
Frankfurt ukázal, že knihy stále držia krok s dobou, či už ich čítame, počúvame alebo sledujeme. A hoci veľtrh mení svoju tvár, stále ostáva atraktívny.
Róbert Dyda