Mesiac autorského čítania (MAČ) patrí k najvýraznejším literárnym festivalom. Jeho základný princíp je jednoduchý a zároveň výnimočný: každý rok predstavuje literatúru jednej hosťujúcej krajiny alebo regiónu a prepája ju s domácou literárnou scénou. V bežnom režime ide o literárny maratón trvajúci tridsaťjeden dní, počas ktorých sa každý večer stretávajú autori, autorky, prekladatelia, moderátorky a publikum.
Literatúra z najväčšieho ostrova sveta
Tento rok bude čestným hosťom festivalu Grónsko. Krajina s približne päťdesiatsedemtisíc obyvateľmi, extrémnou klímou, zložitou koloniálnou históriou má mimoriadne živú literárnu a umeleckú scénu. Na Slovensku sa grónska línia predstaví v Bratislave, Prešove a Trenčíne. V Prešove a Trenčíne sa organizátorom podarilo pripraviť aj domácu česko-slovenskú líniu, bratislavský MAČ 2026 sa však pre nedostatok financií uskutoční v obmedzenom režime. Fond na podporu umenia ho totiž nepovažuje za hodný podpory, bez ohľadu na to, že v ostatných rokoch priniesol množstvo autorov z rôznych kútov sveta, od severských krajín, Taiwanu, či špičky exilovej literatúry od Kuby až po Čínu. Bratislavský MAČ tak nebude mať domácu česko-slovenskú líniu a nebude prebiehať počas celých 31 dní. Festival otvorí špeciálny večer 4. júla a následne sa bude konať až od 18. júla do 3. augusta každý večer o 19.00 v Rómerovom dome.
Čo znamená byť Grónčanom či Grónčankou?
Grónsko sa v poslednom období ocitlo v centre svetovej pozornosti najmä z geopolitických dôvodov. Debaty o jeho strategickej polohe, nerastnom bohatstve, klimatickej zmene či amerických mocenských záujmoch však často prekrývajú to podstatné: Grónsko nie je prázdny priestor na mape, ale krajina s vlastnými príbehmi, jazykmi, pamäťou a kultúrnou imagináciou. Práve literatúra dokáže tieto vrstvy sprítomniť najpresnejšie — nie ako exotickú kulisu, ale ako živý hlas spoločnosti, ktorá sa dlhodobo pýta, čo znamená byť Gróňanom či Gróňankou.
Grónska literatúra vyrastá z napätia medzi tradíciou a modernitou, medzi inuitským spôsobom života a dánskou koloniálnou skúsenosťou, medzi krajinou ľadu a globálnym svetom. V jej jadre sa často objavuje vzťah človeka k prírode, k prežitiu, k rodine a k pamäti. Len malá časť grónskeho územia je obývateľná a historická skúsenosť života v extrémnych podmienkach sa hlboko vpísala do rozprávania, poézie aj performatívneho umenia. Zároveň však nejde o literatúru uväznenú v minulosti. Súčasné grónske písanie sa dotýka aj urbanizácie, migrácie, jazykovej straty, rasizmu, sexuality, závislostí, klimatickej krízy a hľadania nových foriem identity.
Autori ľadovej krajiny
Medzi autorkami a autormi, ktorých festival predstaví, sa objavujú výrazné mená súčasnej grónskej kultúry. Jessie Kleemann, básnička, performerka a výtvarná umelkyňa, prepája poéziu, telo, obraz, rituál a hudbu. Jej tvorba vychádza z inuitských tradícií, no premieňa ich do experimentálnych foriem, ktoré hovoria aj o kolonializme, telesnosti a hraniciach identity. V Bratislave vystúpi spolu s dánskym hudobníkom Sørenom Gemmerom, s ktorým uvedie zhudobnené básne z albumu Lone Wolf Runner.
Dôležitým menom tohtoročnej grónskej línie je aj Aka Hansen, filmárka, spisovateľka a výrazná osobnosť súčasnej grónskej kultúry, ktorá sa okrem zapojených miest predstaví aj na festivale Pohoda. Súčasťou programu bude aj Josef Tarrak-Petrussen, rapper grónsko-dánsko-marockého pôvodu. Jeho tvorba prináša do festivalu jazyk ulice, hnev, iróniu aj skúsenosť života na pomedzí viacerých kultúr. V jeho textoch sa objavuje dánsko-grónske napätie, stereotypy voči Grónčanom aj otázka, kto má právo určovať, čo je „normálne“ a kto je v spoločnosti vnímaný ako cudzí. Hudobnú líniu doplní aj skupina TIU, ktorá ukáže inú podobu súčasnej grónskej hudobnej scény.
Festival však nebude len prehliadkou známych mien. V programe sa objavia autorky a autori, ktorí otvárajú veľmi konkrétne historické a osobné traumy. Kâlánguak Absalonsen hovorí o nelegálnych adopciách grónskych detí do Dánska. Inger Platou prináša svedectvo spojené s takzvanou špirálovou kauzou, teda násilným zavádzaním vnútromaternicových teliesok grónskym ženám a dievčatám bez ich informovaného súhlasu. Nauja Lynge, Naja Dyrendom Graugaard či Juaaka Lyberth zas rôznymi spôsobmi tematizujú koloniálne dedičstvo, mocenské záujmy, ťažbu surovín a zápas o sebaurčenie.
Grónsko tak nebude pôsobiť ako vzdialená, ľadová krajina, ktorú si predstavujeme cez mapy, cestopisy alebo správy o geopolitike. MAČ ho predstaví ako priestor živých hlasov: poetických, hudobných, nahnevaných, krehkých, sebavedomých aj zranených. Ako krajinu, kde sa minulosť stále dotýka prítomnosti a kde literatúra nie je ozdobou, ale spôsobom, ako hovoriť o prežití, pamäti a budúcnosti.
Kompletný program pre všetky zapojené mestá je dostupný na www.autorskecitanie.sk.
Zuzana Bujačková