V edícii Odeon vychádza novela od oceňovaného talianskeho autora Paola Cognettiho
V tejto edícii mu vyšli aj romány Osem hôr, Niekedy netreba zdolať vrchol a Vlčie šťastie.
Paola Cognettiho nie je potrebné čitateľom edície Odeon zvlášť predstavovať. Dole v údolí je jeho štvrtou knihou, ktorá v tejto edícii vychádza, a rovnako ako predchádzajúce, patrí do Cognettiho horskej série. Paolo Cognetti je v Taliansku oceňovaným autorom, držiteľom prestížnej Premio Strega. Hoci je pôvodom z Milána, veľkú časť roka žije a tvorí v horskej chate mimo civilizácie. Práve hory sú neustálou inšpiráciou pre jeho romány, ktoré postupne vychádzajú v edícii Odeon.
Prvá kniha Osem hôr je príbehom o priateľstve a láske k horám, Niekedy netreba zdolať vrchol je o putovaní štyridsiatnika po vysokých štítoch Nepálu, po stopách autora jeho milovanej knihy Snežný leopard. Vlčie šťastie je knihou o vzťahoch, láske, ľudských zlyhaniach a živote vysoko v horách. V týchto dňoch vychádza kniha Dole v údolí, v ktorej čitateľ spoločne s autorom pomyselne schádza zo štítov hôr do údolia a začítava sa do príbehu dvoch bratov a ich osudov poznačených hnevom a alkoholom.
O čom je kniha: Po narodení synov zasadil otec v záhrade dva stromy. Ten prvý bol smrekovec. Tvrdý aj krehký zároveň. Ťahá sa do výšky, rastie na slnečnej strane. Je presne ako starší syn Luigi. Ten za tridsaťsedem rokov ani raz neopustil údolie. Druhý strom je jedľa. Stojí v tieni, odolná, silná a húževnatá. Presne ako mladší Alfredo, spurný bitkár. Utiekol ďaleko do Kanady, medzi Indiánov a ropné vrty, aby viac nespôsoboval problémy. Alfredo a Luigi majú niečo spoločné. Obaja často hľadia na dno pohárika. Pijú bez prestávky celé dni, potom zaspia a ráno pokračujú s bielym vínom, pivom aj whisky pri bare. Bratov spája aj starý dom. Po otcovej smrti sa Alfredo vracia do rodného kraja, ale netuší, že tá chatrč by raz mohla mať obrovskú hodnotu.
Novela Paola Cognettiho približuje krehkú existenciu stratenú v hneve, alkohole a tajuplnej sile, ktorá ju strháva čoraz nižšie až na samé dno. Pritom zmetie všetko, čo jej príde do cesty. Pozdĺž rieky Sesia si tak ľudskú bolesť mlčky odnášajú aj zvieratá a stromy.
Z talianskeho originálu Giu nella valle preložila Alexandra Lenzi Kučmová