Jeferson Tenório: Pod kožou (prel. Silvia Slaničková, Portugalský inštitút 2025)
Rasizmus je dedičný, a to nielen v Brazílii
Jeferson Tenório vo svojom románe Pod kožou prepracúva a transformuje rodinné príbehy, ktoré sa týkajú nielen jeho osobného života, ale aj širších spoločenských a historických otázok. Jeho kniha zameraná na tému rasizmu, identity a súčasnej spoločnosti, sa preto stáva akýmsi osobným manifestom reflektujúcim problémy a výzvy, s ktorými sa stretávajú černošské komunity v Brazílii. Tieto témy však nie sú prítomné len v rámci geografického alebo kultúrneho rámca tejto krajiny, ale nesú univerzálnosť, ktorú možno vnímať aj na iných miestach vo svete.
Rasová spravodlivosť a rovnosť
Hlavný hrdina Pedro doslova prehovára k zosnulému otcovi. Je to postava, ktorá si nesie ťažké bremeno rodinných a spoločenských očakávaní. Po smrti svojho otca, černošského učiteľa, sa ako dvadsaťdvaročný vydáva na emocionálnu a psychologickú cestu, aby porozumel nielen minulosti svojej rodiny, ale aj zmyslu svojho vlastného života v krajine, ktorá neustále zápasí s problematikou rasovej nerovnosti. Tenório však vo svojej knihe neponúka jednoduché odpovede, ale skôr nám poskytuje priestor na zamyslenie sa nad vlastným pohľadom na svet, nad prekážkami, ktoré rozdeľujú spoločnosť, a nad tým, akú rolu v tomto kontexte zohráva vlastná identita.
Jeho postavy nie sú len nositeľmi sociálnych a politických problémov, ale sú plne vykreslené ako komplexné a mnohovrstvové osobnosti. Ich životy sú spletité a ich voľby ovplyvnené nielen rodinnými faktormi, ale aj širšími historickými a spoločenskými súvislosťami. Tenório sa nezameriava len na ich individuálny boj, ale aj na schopnosť a snahu preniknúť cez hrubé steny predpojatosti a nespravodlivosti, ktoré sú, žiaľ, stále hlboko zakorenené v spoločnosti.
Kniha je bohatá na motívy a témy, ktoré sa neustále vracajú v Pedrových životných príbehoch a jeho okolí. Samotná téma rasizmu je predstavená v mnohých podobách – od každodenného mikroagresívneho správania až po inštitucionálny rasizmus. V tomto kontexte poskytuje nový pohľad na problémy, ktoré neobmedzujú len černošské komunity v Brazílii, ale dotýkajú sa aj globálnej diskusie o rasovej spravodlivosti a rovnosti.
Neviditeľné bariéry sú naša zodpovednosť
Autor využíva silný realistický prístup, ale zároveň sa nevyhýba ani literárnym experimentom. Kombinuje prvky osobného denníka, filozofických úvah a sociálnych analýz, čím poskytuje hĺbku, ktorá umožňuje nielen identifikáciu s postavami, ale aj zamyslenie sa nad zmyslom existencie v spoločnosti, ktorá nás neustále definuje cez náš pôvod, vzhľad a etnickú príslušnosť. Svojou naratívnou štruktúrou otvára dialóg o tom, čo znamená žiť v krajine, ktorá sa ešte stále vyrovnáva s kolonializmom, otroctvom a históriou rasovej segregácie.
Napriek svojej silnej politickej a sociálnej téme, táto kniha sa stáva viac než len nástrojom na šírenie posolstva; je to literárny zážitok, ktorý čitateľov núti premýšľať, vnímať a rozpoznať dynamiku medziľudských vzťahov a mocenských štruktúr. A jej význam podčiarkuje aj literárny úspech – v roku 2021 získala prestížnu Cenu Jabuti.
Jazyk, ktorý Tenório používa, je silný, emotívny a autentický. Postavy nie sú len figúrkami v príbehu, ale sú živé a konkrétne, s vlastnými túžbami, obavami a nádejami. Týmto románom nielen že zobrazuje životy černošských Brazílčanov, ale vyzýva na zodpovednosť nás všetkých voči neviditeľným bariéram. Je to kniha, ktorá nás vedie k reflexii, nezostáva na povrchu, ale ide hlboko pod kožu, presne tam, kde sa formuje to, kým naozaj sme.
Alexandra Jurišová