Ani Stalin nebojoval tak dlho proti Hitlerovi ako Putin proti Zelenskému
Prečo Putin vtrhol na Ukrajinu? Ubráni sa Kyjev? Vstúpil svet do novej, nebezpečnej éry? Nielen na tieto otázky hľadá odpovede historik a analytik Juraj Kríž a hneď na úvod povedzme, že sa mu to aj darí. Samozrejme, nie je možné na 224 stranách vyčerpávajúco analyzovať príčiny, priebeh a dôsledky ruskej agresie voči susednej krajine, ktorá svojou dĺžkou už presiahla aj Veľkú vlasteneckú vojnu.
Ani Stalin nebojoval tak dlho proti Hitlerovi ako Putin proti Zelenskému (jasne, zjednodušujem, ale ako symbolika sa to hodí). S dodatkom, že Stalinova vojna proti Hitlerovi bola pôvodne obrannou, ale Putinova vojna je od začiatku až doteraz vojnou útočnou, agresívnou, zločineckou – na čo nemožno zabúdať ani na sekundu.
Toto si Kríž veľmi dobre uvedomuje a tento morálny rozmer rusko-ukrajinskej vojny dôsledne uplatňuje v celom texte – aj s dodržiavaním princípu „padni komu padni“, keď vidí zlyhania a chybné rozhodnutia aj na strane Ukrajiny či Západu. Dôsledné rozlíšenie medzi agresorom a obeťou je totiž kľúčové v časoch, keď mnohí pozorovatelia, komentátori či influenceri na tento ťažiskový hodnotiaci bod radi zabúdajú a zahlcujú svoje publikum množstvom príkladov „ačohentizmu“.
Studená vojna 2.0
U Kríža vidieť, že je nielen analytik či publicista, ale aj historik – a textu to iba prospieva. Kratší rozsah textu sčasti limituje autorove pasáže o histórii vzťahov Ruska s Ukrajinou, Európou, USA či NATO, Kríž to však umne kompenzuje nielen bohatým poznámkovým aparátom, ale aj premyslenou štruktúrou textu – kde v podstate nič významné nechýba. Presne to vystihuje posudok Igora Cibulu: „Kríž sa opiera o bohatú faktografiu a zdroje, ktoré umožnili autorovi hlboko sa ponoriť do všetkých súvislosti aktuálnej geopolitiky, aby čitateľ pochopil zložitosť v súčasnosti azda najkomplikovanejšieho problému globálnej bezpečnosti ̶ ruskej vojny proti Ukrajine.“ Historik Jan Rychlík zasa zdôrazňuje, že „v dôsledku sankcií západných štátov sa rusko-ukrajinský konflikt stal novým konfliktom medzi Ruskom a kolektívnym Západom… Autor preto celkom oprávnene hovorí o novej studenej vojne (,studená vojna 2.0´) a zamýšľa sa aj nad dôsledkami ,horúcej vojny´ pre Európu a Slovensko“.
Prednosťou knihy sú aj záverečné zhrnutia na konci každej kapitoly – čitateľ ocení, aké sú autorove priority a prečo.
Fakt, že na Ukrajine nejde len o vojenský konflikt dvoch krajín, ale aj o geopolitický stret dvoch svetov, ruského a západného, totalitného a demokratického, na jednej strane komplikuje nájdenie riešenia tejto vojny, na druhej bez pomoci Západu by už dnešná Ukrajina jednoducho nejestvovala. Zelenského štátnické gesto „nepotrebujem odvoz, ale zbrane“, pochopila aj Európa ako príležitosť, aby sa prebrala z ilúzií o pokojnom spolunažívaní s Ruskom na večné časy, zo sladkého spoliehania sa na obranný dáždnik USA a začala sa pomaly stávať dospelou entitou, osobne zodpovednou aj za svoju bezpečnosť. Trvá to dlho, kompromis sa hľadá ťažko, polená pod nohy hádžu Európe mnohí, Slovensko nevynímajúc, ale európsky vektor v tomto konflikte je nasmerovaný správne.
Jadrové zbrane – strašiak či reálna hrozba?
Kríž neopomína ani podstatný bod, ktorý výrazne limituje akcieschopnosť Západu – ruské jadrové zbrane. Málokto verí, že by ich Putin použil, veď už desaťročia slúžia najmä na odstrašovanie, ale nikto si netrúfne sa na to spoľahnúť (drobná provokácia taktickými jadrovými zbraňami je nočnou každého príčetného politika či vojaka). Nielen v závere knihy Kríž komentuje pozíciu Slovenska v celom konflikte a nadštandardné pochopenie slovenskej verchušky pre záujmy Ruska – keby dopisoval knihu v týchto dňoch, bolo by zrejme voči Ficovi a spol. ešte tvrdší.
Róbert Kotian