Život ako dobrodružný román
Právnička a feministka sa vďaka televíznemu seriálu stala hrdinkou dobrodružnej literatúry pre mládež.
Talianska právnička, bojovníčka za práva žien Lidia Poët (1855 – 1949) bola vždy širšej verejnosti len málo známa. Historické a teoretické práce sa jej venovali iba okrajovo. Pred tromi rokmi nastal zvrat. Netflix sa rozhodol spraviť zo zabúdanej advokátky hrdinku televíznej zábavy.
V roku 2022, keď začali v Turíne nakrúcať seriál Právo podľa Lidie Poët, talianske vydavateľstvo LAReditore prinieslo 200-stranovú publikáciu historičky Clary Bounousovej Lidia Poët – Una donna moderna. Vo vydavateľstve Graphot vyšla 176-stranová publikácia Cristiny Ricci Lidia Poët: Vita ebattaglie della prima avvocata italiana. Chiara Viale vydala vo vydavateľstve Guerini Next publikáciu Lidia e le altre. A Edizioni Le Lucerne, tiež v roku 2022, publikovali dielo dvojice Ilaria Iannuzzi – Pasquale Tammaro s názvom Lidia Poët: La prima avvocata. Pre veľký úspech vyšlo vlani opäť. V máji 2023 sa k anglofónnym čitateľom dostala v zborníku Journal of Argumentation in Context štúdia Roberta Isibora a Bojana Spaića The curious case of Lidia Poët.
Varešky a taláre
Podobne ako v prípade ďalších „typicky mužských“ profesií, aj história žien v justícii je dramatickým príbehom emancipácie. Za prvú novodobú právničku považujeme Giustinu Roccu (1440 – 1502) z juhotalianskeho mesta Trani. Práve ňou sa údajne inšpiroval Shakespeare pre postavu Porcie z Kupca benátskeho. Kým v britskej koloniálnej Amerike sa v polovici 17. storočia na súde presadila Margaret Brent, v Taliansku sa až Maria Pellegrina Amoretti (1756 – 1787) stala prvou absolventkou právnického štúdia a v roku 1777 ju na Università di Pavia promovali za doktorku práv. Jej zásadné práce o manželstve a vene podľa rímskeho práva však mohli vyjsť až po autorkinej predčasnej smrti.
Počas Veľkej francúzskej revolúcie od roku 1798 pôsobila ako právnička na súde v Paríži Victorie de Villirouët, no frontálny nástup žien v právnickej profesii sa začal až na sklonku 19. storočia, keď už mohli študovať právo, no stále nesmeli vykonávať právnickú prax. Prvá britská promovaná právnička Eliza Orme, Rumunka Sarmiza Bilcescu vo Francúzsku, Nemka Anita Augsburg, Elisabeth van Dorp z Holandska, Nórka Maren Cathrine Dahl a desiatky ďalších sa napriek vysokoškolským titulom dostali len k pomocným prácam, neprijímali ich do advokátskych komôr, nesmeli podpisovať právne dokumenty ani zastupovať klientov. Práve to sa stalo ústredným motívom seriálu Právo podľa Lidie Poët.
Historická postava
Lidiu Poëtovú považujeme za priekopníčku rovnoprávnosti žien v talianskom právnom systéme, no narodila sa 26. augusta 1855 v piemontskej obci Perrero, ktorá v tom čase patrila Sardínskemu kráľovstvu. Poëtovci boli súčasťou okcitánskeho (languedockého) stredomorského okruhu a hlásili sa k valdenskej viere. Heréza, pôvodne blízka katarom, prešla od stredoveku búrlivým vývojom, až sa v roku 1848 premenila na Valdenskú evanjelickú cirkev, ktorá je dnes najväčšou protestantskou cirkvou v Taliansku.
V rokoch 1861 – 1865 bol Turín prvým hlavným mestom zjednoteného Talianskeho kráľovstva, i po presune mocenského centra do Florencie a neskôr do Ríma ostal bohatým moderným regiónom, centrom priemyslu, finančníctva a politiky so silnými väzbami na Francúzsko i Švajčiarsko. Poëtovská rodina na ženy nazerala inak ako talianska katolícka väčšina. Lidia absolvovala štúdium práv na Università degli Studi di Torino a v roku 1881 sa stala doktorkou práv. Po dvojročnej praxi uspela v teoretických i praktických skúškach turínskej advokátskej komory a 9. augusta 1883 sa stala jej členkou. Rozruch prerástol do pobúrenia a odvolací súd v Turíne s podporou generálneho prokurátora jej zaradenie do advokátskej komory zrušil ako odporujúce zákonom i morálke. Hoci Lidia verdikt nikdy neakceptovala, nemala inú možnosť, len pracovať v právnickej kancelárii brata Enrica.
Pre svoje aktivity sa stala známou a uznávanou. Medzi jej priateľov a podporovateľov patrili Edmondo De Amicis, Paul Verlaine, Victor Hugo, prezident Francúzskej republiky Felix Faure či grécky premiér Eleutherios Venizelos. Nikdy neprestala bojovať za práva žien, nikdy sa nevydala a nemala deti.
Taliansko 17. júla 1919 zrušilo zákaz ženám vykonávať verejné funkcie. O rok neskôr sa 65-ročná Lidia Poët mohla vrátiť aj do advokátskej komory a verejne vystupovať ako právnička. Aj jej pričinením v roku 1925 fašistická vláda umožnila talianskym ženám účasť v obecných voľbách. Na celoštátnej úrovni však mohli po prvý raz hlasovať až v roku 1946, vo voľbách do parlamentu a referende o štátnom zriadení. Nedlho potom 93-ročná Lidia 25. februára 1949 zomrela v ligúrskom prímorskom meste Diano Marina. Pochovali ju v rodnej obci.
Rada turínskej advokátskej komory 28. júla 2021 odhalila Lidii Poëtovej v záhradách Justičného paláca pamätnú tabuľu. Pomenovali po nej školy v Pinerole a Frossascu. Mestá Livorno a San Giovanni Rotondo podľa nej nazvali ulice, Miláno záhradu pred Súdnym dvorom.
Popkultúrny archetyp
Autori seriálu Guido Iuculano a Davide Orsini si ako základ zvolili efektnú dynamickú zmes kostýmovej historickej drámy s akčnou kriminálkou, romancou a komiksom. Na výprave spolupracovali s poprednými talianskymi filmovými dizajnérmi, výtvarníkmi, maskérmi a návrhármi kostýmov. Spolu s kameramanmi stvorili vysoko štylizovaný obraz, ktorý spája razantnú komiksovú farebnosť s operetnou rozšafnosťou, steampunkovou fantáziou a nekompromisnou údernosťou ženského rocku.
Štylizované je i herectvo, postavy sú koncipované zámerne ako figúrky, no občas odhalia hlbšiu motiváciu i charakterovú drobnokresbu. Ústredná hrdinka pripomína viac Hercula Poirota (z filmov Kennetha Branagha) ako slečnu Marplovú a má blízko k inej netflixovej vyšetrovateľke z rovnakého cesta – Enole Holmesovej. Energická sebavedomá súčasná mladá žena v prostredí druhej polovice19. storočia.
Každá z dvoch šesťdielnych sérií má svoj nosný príbeh a každú časť tvorí uzavretý prípad. Scenáristi sa na spôsob Hriešnych ľudí mesta pražského inšpirujú skutočnými dobovými reáliami, postavami, zločinmi a mestskými legendami. Romantický tón je taký nástojčivý, že seriál by zniesol aj názov Muži podľa Lidie Poëtovej. Našťastie nechýba svojský suchý sardonický humor, prameniaci v nedopovedanom, zamlčanom, nezobrazenom. Kontrast s témami ľudských práv, rovnosti a patriarchálnej mizogýnie utvára napätie, ktoré je motorom celého projektu.
Skvelou voľbou je tridsiatnička Matilda De Angelis v titulnej role. S pôvabom a neutíchajúcou energiou v sebe prirodzene zhmotňuje všetko, z čoho je seriál zložený, takže i napriek operetnej teatrálnosti sa nestáva ani gýčom, ani bezduchým produktom šoubiznisu. Jej Lidia je presvedčená feministka odmietajúca dobové predsudky a pokryteckú morálku, to jej však nebráni objaviť sa zakaždým v nových efektných šatách, neustále meniť rafinované pokrývky hlavy a šperky. Bojuje za ženy, nie proti ženskosti.
Výstižný je i Pier Luigi Pasino v role jej submisívneho brata Enrica, Gianmarco Saurino, ktorý stvárňuje mladého prokurátora Fourneaua, a najmä Eduardo Scarpetta ako Lidiina životná láska Jacopo Barberis.
Seriál vznikal so súhlasom rodiny Poëtovcov, hoci zdôrazňujú, že seriálová Lidia má s tou skutočnou len málo spoločného. Stal sa najsledovanejším Programom Netflixu v Taliansku a vo Švajčiarsku. Na popredných priečkach sa umiestnil aj v ďalších regiónoch a druhá séria jeho popularitu ešte umocnila. V roku 2024 Netflix potvrdil prípravy tretej. A talianske vydavateľstvo Piemme prišlo s prvou zo zamýšľanej série dobrodružných kníh pre mládež Lidia Poët e il segreto del collegio.
Talianska spisovateľka a scenáristka Vernante Pallotti rozpráva o mladučkej Lidii, ktorá vo švajčiarskej internátnej škole pre mladé dámy rieši záhady a odhaľuje tajomstvá. Kľukatá púť bojovníčky za ženské práva z reality cez právnické vedy, politiku, historické štúdie a televíznu zábavu až do popkultúry sa uzatvára.
Miloš Ščepka
Foto: NETFLIX
Právo podľa Lidie Poët (La legge di Lidia Poët), Taliansko 2023 – 2025
Tvorcovia: Guido Iuculano, Davide Orsini
Réžia: Letizia Lamartire, Matteo Rovere, Pippo Mezzapesa
Scenár: Daniela Gambaro, Guido Iuculano, Davide Orsini, Paolo Piccirillo, Elisa Dondi, Flaminia Gressi
Kamera: Vladan Radovič, Francesco Scazzosi
Hudba: Massimiliano Mechelli
Účinkujú: Matilda De Angelis, Sara Lazzaro, Mia McGovern Zaini, Dario Aita, Nicolo Pasetti, Eduardo Scarpetta, Pier Luigi Pasino, Sinéad Thornhill, Marial Bajma-Riva, Alessia Spinelli, Aldo Ottobrino, Francesco Biscione, Sebastiano Fumagalli, Alessandro Federico a ďalší
