Máloktoré z veľkých knižných podujatí dostalo vinou covidu taký úder ako Leipziger Buchmesse. Najprv ho zrušili takmer zo dňa na deň, potom nepomohol ani presun z marca na máj a tretíkrát sa tak stalo už na začiatku roka 2022. Zároveň odpadlo aj plánované čestné hosťovanie balkánskych krajín a Portugalska. Lipsko patrilo v minulosti k najvýznamnejším centrám vydávania a predaja literatúry. Pred takmer dvesto rokmi v ňom vznikol zväz nemeckých kníhkupcov a bolo tu založené aj vydavateľstvo Reclam, ktoré sa dodnes špecializuje na publikovanie literárnej klasiky v brožovanej väzbe za nízke ceny.

Čím sa Lipsko odlišuje od iných knižných veľtrhov?

Od prvého dňa je výstavisko dostupné pre všetkých od začiatku nielen cez víkend, ako je to vo Frankfurte, a taktiež sa na ňom predávajú knihy po celý čas. Vďaka sprievodnej čitateľskej akcii Lipsko číta si veľtrh udržiava svetový primát ako festival čítania. Každý rok sa uskutoční len počas štyroch veľtrhových dní vyše 3000 podujatí na 350 rôznych miestach v meste. Okrem tradičných lokalít, ako sú školy, knižnice, kníhkupectvá či kiná a divadlá, sa čítačky konajú aj v reštauráciách, planetáriu, na burze či NA súde, dokonca aj v zoologickej a botanickej záhrade. Svoje diela čítajú tak známi ľudia, ako aj úplní debutanti, čím vzniká vzájomne veľmi osobný kontakt. Návštevníci si mohli tento rok vypočuť napríklad ukážky zo životopisu nemeckej herečky Uschi Glasovej, predstaviteľky miešanky Apanači z Winnetoua, ako aj záver na domácom trhu mimoriadne úspešnej série Oddelenie Q od dánskeho spisovateľa Jussi-Adlera Olsena.

A treťou špecialitou veľtrhu je paralelná akcia Manga-Comic-Con, ktorej účastníkov rozoznáte už na prvý pohľad v ich komiksových kostýmoch. V rámci desiateho ročníka sa konali nielen mnohé besedy či workshopy, ale aj prvá večerná akcia v meste.

Buchmesse Leipzig 2024 / Foto Tom Schulze

Knižné Lipsko je už roky najdôležitejšou akciou pre malé vydavateľstvá, ktoré si nemôžu dovoliť honosné stánky s obrovskými fotografiami svojich top autorov, ako to robia ich veľké náprotivky vo Frankfurte. Cena za stánky na oboch veľtrhoch, ktorá atakuje dokopy hranicu desaťtisíc eur, by bola pre väčšinu z nich likvidačná. Ale napriek vysokým poplatkom sa pre mnohých oplatí do Lipska prísť, lebo najdôležitejšie je dostať sa do povedomia cieľovej skupiny čitateľov.

Protesty len vo forme pokrikov

Do Lipska prišli obaja domáci vrcholoví politici – spolkový kancelár Olaf Scholz a nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Kým prvý otváral veľtrh, druhý mal prednášku o 75 rokoch ústavy. Prejavy oboch opakovane prerušovali propalestínski jednotlivci v publiku. Scholz im predtým, než ich poriadková služba vyviedla zo sály, odkázal: „Nás tu spája sila slova, nie kriku.“ Organizátori festivalu s niečím podobným počítali, a preto rozdali vopred divákom v sále plagáty s nápismi Hlasujte za demokraciu, teraz.

„Postavme sa za rozmanitosť a toleranciu aj mimo tohto veľtrhu, za ľudskú dôstojnosť a spolužitie vo vzájomnom rešpekte, za slobodu prejavu a mier. Na pamiatku Alexeja Navaľného a všetkých ľudí, ktorí prišli o život v represívnych vládnych systémoch alebo vo vojnách na Ukrajine, Blízkom východe a v iných častiach sveta,“ povedala v reakcii na protesty Karin Schmidt-Friderichsová, predsedníčka Burzového zväzu nemeckých kníhkupcov.

Booktok a nadšenie z kníh ako na koncertoch Beatles

Literárny trh už roky trápi mnoho problémov. Knihy sú čoraz drahšie, knižnice nemajú peniaze na nákup noviniek a čoraz menej rodičov číta svojim deťom pred spaním. Výsledkom je niekoľkomiliónový pokles čitateľov. Paradoxne tento stav pomáhajú zlepšiť sociálne siete. Zo zavrhovaného smartfónu sa tak stáva významný pomocník propagácie kníh.

Buchmesse Leipzig 2024 / Foto Tom Schulze

Knižné recenzie, či skôr odporúčania kníh, zo strany laikov existujú na internete dlho. Aj keď blogy sú dnes už fakticky mŕtve, komunita zverejňujúca fotografie a videá kníh, ktoré prečítali, alebo sa ešte len chystajú, si stále hovorí blogeri. Platformou, kde sa delia o svoje zážitky z čítania, sú Instagram a najmä TikTok. Bookstagram a BookTok sú kľúčovými nástrojmi marketingu zameraného na mladých ľudí. Nech si už o úrovni influencerov myslíme čokoľvek, skutočnosť je taká, že stačí, aby nahrali pár viet o nejakom titule a táto informácia sa dostane bleskovo k obrovskému počtu ľudí. Knihy, ktoré sa stanú virálnymi na sociálnych sieťach, môžu zažiť extrémny hype a diela neznámych autorov sa stávajú z ničoho nič bestsellermi. Celkovo sa odhaduje podľa počtu tzv. hashtagov, že vďaka TikToku sa predalo minulý rok v Nemecku vyše 12 miliónov kníh.

Jeden nemecký kníhkupec prirovnal súčasné booktokerky k fanúšičkám Beatles. Podobne ako na ich koncertoch totiž podľa neho výskajú v predajniach pri objave nejakej novinky. A keď ich vysnené tituly majú ešte navyše atraktívnu farebnú oriezku, sú priam v siedmom nebi. Čo si viac môžu želať ľudia, ktorí knihy tvoria a predávajú. Význam sociálnych sietí sa prejavil už na jeseň vo Frankfurte, kde boli odovzdané prvé TikTok Awards. Predpokladá sa, že čoskoro sa na knihách objavia popri nálepkách Bestseller aj dvojité krížiky hashtagov, ktoré budú návesťou pre mladých

Lipsko 2024 dopadlo veľmi pozitívne

Už množstvo vstupeniek z predpredaja signalizovalo možnú vyššiu návštevnosť, nakoniec s počtom 283-tisíc ľudí prekonala o 9000 minulý rok, ale stále sa nedostala na úroveň z čias pred covidom.

Vystavovateľov bolo 2085 zo 40 krajín. Riaditeľka veľtrhu Astrid Böhmischová, ktorá vo funkcii debutovala, vyjadrila veľké potešenie, že haly vyhradené pre mládež boli preplnené. Rovnako pozitívne reagovali aj zástupcovia hosťujúceho Flámska a Holandska, ktorých mottom bolo Všetko len nie ploché, s ironickým odkazom na svoju rovinatú krajinu. Títo veľmi ocenili skutočnosť, že pozornosť návštevníkov sa neupriamila len na ich známych autorov, ale lipské publikum malo chuť objavovať aj nové mená.

Tento rok sa udeľovali už po dvadsiaty raz ceny Lipského veľtrhu. Srbská spisovateľka Barbi Marković, ktorá žije a píše vo Viedni, v ocenenej knihe Minihoror rozpráva 26 hororových príbehov z každodenného života páru Mini a Miki. Cenu za literatúru faktu si prevzal berlínsky historik umenia Tom Holert za knihu Cca 1972: Moc – životné prostredie – identita – metóda, v ktorej reaguje na útlm po revolučnej eufórii roku 1968. Cenu za európske porozumenie si odniesol nemecko-izraelský filozof Omri Boehm, autor publikácie Radikálny univerzalizmus.

Róbert Dyda