„Táto kniha nie je dobrá. Musí sa zničiť,“ povedal vraj Gabriel García Márquez svojim synom o rukopise Until August (Slovart ju vydal pod názvom Uvidíme sa v auguste). Desať rokov po jeho smrti sa tento rukopis rozhodli Rodrigo a Gonzalo García Barchaovci vydať. Kniha vyšla v jeden deň v mnohých štátoch a jazykoch – a otvorila o. i. ešte jeden problém. Ako reflektovať knihu autora, nositeľa Nobelovej ceny a známeho viacerými skvostnými textami, ak táto kniha nedosahuje ich úroveň? Porovnávať ju s autorovými špičkovými textami, alebo nezávisle, v kontexte súčasnej literatúry? Mne sa zdá, že druhá verzia vydanie tohto textu z Márquezovej pozostalosti dosť rehabilituje.
Márquez, spisovateľ a otec
