Martyn Rady: Medzipriestor (prel. Peter Fridner, Slovart 2025)
Dejiny strednej Európy sú aj jej budúcnosťou
Stredná Európa je všetkým možným: príbehom, fikciou, geografickým priestorom, politickou ideou aj domovom. Martyn Rady, profesor stredoeurópskych dejín, rozšifroval jej históriu jedinečným a dôsledným spôsobom s rešpektovaním širších súvislostí.
Viac ako sporný priestor
Už pokus o vymedzenie stredoeurópskeho priestoru dokazuje premenlivosť okolitého sveta. Najjednoduchšie pôsobí snaha definovať ju tým, čím nie je. Na začiatku 19. storočia bola za strednú Európu považovaná tá časť kontinentu, ktorá nie je ani Francúzskom, ani Ruskom. Tvoria ju iba krajiny pod vládou nemeckých panovníkov, ktorých ponechal Napoleon pri moci.
Občas sa do strednej Európy „prepašovalo“ aj Belgicko spolu s Alsaskom a Lotrinskom. A zahrnutie Poľska záviselo od toho, či práve malo svoj štát. Po druhej svetovej vojne sa všetko koncentrovalo na politickú líniu medzi Východom a Západom a po konci komunizmu historici a politológovia hovoria o bývalej východnej Európe. A dnešné riziká môžu strednú Európu znovu (aj veľmi tragicky) prekresliť.
Autor v úvode ohlasuje svoj zámer. Chce poskytnúť širší pohľad na stredoeurópske dejiny a načrtnúť osobitosti strednej Európy. Súčasne chce „ukázať, že tento región je niečím viac ako len sporným priestorom“. Aj tento Medzipriestor zažil znovuobjavovanie antickej učenosti, zápasy o náboženstvo, rast imperiálnej moci, osvietenstvo, nacionalizmus, industrializáciu i dve svetové vojny.
Rozdielom oproti Západu bola miera nevoľníctva a v novších časoch presadzovanie záujmov štátu, a nie osobných slobôd. Kým západná Európa budovala impériá v zámorí, stredoeurópske ríše sa rozširovali v rámci vlastného regiónu. To viedlo až k spojeniu nacionalizmu a rasovej ideológie s následným pokusom o vyhladenie celých národov.
Ako odolať nájazdom novodobých psohlavcov
Rady prechádza dejinami regiónu mapujúc všetky vpády, okupácie a prelínania kultúr a etník. Rozprávania o Avaroch, Slovanoch, Hunoch, Mongoloch, hanzovných mestách, Fuggerovcoch či o obrane pred osmanskými Turkami sú fascinujúce. Na rozdiel od našich miestnych popletencov autor dokumentuje, ako hrozby pre strednú Európu prichádzali zo všetkých smerov, no historicky najhroznejšie boli tie z východu. „Dnešným psohlavcom chýbajú chvosty ich predchodcov, no s raketometmi, tankmi a dronmi sú rovnako hrôzostrašní a nemenej nebezpeční pre ideály, ktoré symbolizuje evanjeliár Otta III.“
Popri veľkých bitkách spojených s desivým násilím a mocenských hrách dynastií bežali v stredoeurópskom priestore aj mentálne procesy od reformácie k romantizmu a od ideológie starého Pruska po postkomunistické tápanie. Niet jediného významného prúdu západoeurópskej civilizácie, ktorý by v strednej Európe chýbal.
Veľká kniha britského akademika prekračuje úzke národné hranice uvažovania o histórii. Súčasne ponúka veľa dôvodov na hrdosť. Naozaj žijeme v strede, hoci sa často cítime byť na okraji. V strednej Európe mestá dostávali nové názvy, prekresľovali sa štátne hranice a nechýbali ani masové vysťahovania. Stará impozantná krása je nezriedka zdevastovaná, prekrytá nánosmi gýču alebo zabudnutá.
Stredná Európa disponuje potenciálom zo skúseností aj tým novším postavenom na ambíciách. Nesmie však zabudnúť na sebazáchovný inštinkt. Musia ho udržiavať pri živote politickí lídri aj stredoeurópski občania.
Ľubomír Jaško