Natalie Haynesová: Tisíc lodí (prel. Miloslav Okál, Tatran 2025)
Ženy, ktoré už viac nestoja v tieni vojny
Natalie Haynesová vo svojej knihe Tisíc lodí „prepisuje“ Homérovu Iliadu tak, aby sa do centra pozornosti dostali postavy, ktoré boli v tradičných verziách dejín odsunuté na okraj. Nejde len o dopovedanie príbehov trójskych žien, ale o zásadný prepis optiky, cez ktorú na túto legendárnu vojnu nazeráme už celé roky.
Autorka sa odvoláva na množstvo starovekých zdrojov – Euripida, Homéra, Vergília, Ovídia či Aischyla – pričom odkrýva, ako sa ženské postavy buď strácajú v tieňoch veľkých eposov, alebo sú vykreslené jednostranne, často ako obete či vedľajšie postavy. V Haynesovej interpretácii však dostávajú plnú hĺbku, vlastný hlas a priestor vyniknúť tak, ako si to zaslúžia.
Hlasy žien, ktoré dejiny umlčali
Najsilnejšou črtou románu je práve polyfónia ženských hlasov. Každá kapitola patrí inej žene – Kalliope, Hekabe, Andromache, Klytaimnestre, Penelope a ďalším. Práve rozprávanie v prvej osobe dodáva príbehom silnú emočnú intenzitu a umožňuje čitateľom nahliadnuť do myšlienkových pochodov postáv, ktoré sú inak vnímané len cez životy a boje mužských hrdinov.
Haynesová navyše využíva rôzne naratívne techniky, čím román získava dynamiku a premenlivosť. Penelopine časti sú písané vo forme listov, v ktorých si sarkasticky uťahuje z Odysea a jeho dvadsaťročného blúdenia po moriach. Je to spôsob, ako autorka zobrazuje Penelopinu frustráciu voči tejto dlhej neprítomnosti. Príbeh Klytaimnestre má tragický nádych pomsty, zatiaľ čo Kassandra prináša momenty prorockého zúfalstva. Vidí budúcnosť, no je odsúdená na to, aby jej varovania boli ignorované.
Jednou z najdôležitejších tém románu je redefinícia hrdinstva. Tradičné eposy vykresľujú mužských bojovníkov ako vrchol odvahy a cti, zatiaľ čo ženy sú vnímané ako pasívne obete. Haynesová však ukazuje, že odvaha má mnoho podôb. Napríklad ako Andromacha, ktorá musí čeliť smrti svojho muža a je nútená sledovať aj smrť syna, a je rovnako hrdinská ako Achilles na bojisku. Alebo Penelope, ktorá roky odoláva tlaku pytačov, preukazuje pevnú vôľu a rozvahu. Autorka ukazuje, že boj nie je len o mečoch a krvi, ale aj o prežití, o zachovaní si dôstojnosti v najhorších podmienkach, o tichom vzdore proti nespravodlivosti.
Historická presnosť verzus autorská interpretácia
Hoci je Tisíc lodí román, Haynesová sa opiera o historické a archeologické fakty. Venuje pozornosť nielen literárnym zdrojom, ale aj vizuálnym artefaktom – napríklad maľbám na vázach, ktoré zachytávajú Amazonky častejšie než väčšinu mužských hrdinov.
Jej interpretácia však nie je otrockým prepisom histórie. Práve naopak, Haynesová si dovoľuje mať umeleckú slobodu, aby mohla dopovedať to, čo sa v starovekých textoch stratilo. Oživuje postavy, ktoré existovali len ako poznámky pod čiarou v eposoch, a dáva im vlastnú tvár, vlastný osud.
Čím viac sa do knihy ponoríte, tým viac si uvedomíte, že hoci ide o príbeh z mýtického staroveku, jeho témy sú nesmierne aktuálne. Vojna, násilie na ženách, strata domova, trauma – to všetko sú problémy, ktoré rezonujú aj dnes. Haynesová síce píše o trójskej vojne, ale v skutočnosti hovorí o všetkých vojnách, ktoré si ženy museli pretrpieť. A to nielen v dejinách.
Tisíc lodí nie je len literárnym experimentom, ale silným feministickým gestom. Príbehy, ktoré nám boli podávané ako absolútna pravda, sú vždy otázkou uhla pohľadu. A že aj tie najznámejšie eposy môžu zaznieť inak, ak dáme priestor ženským postavám.
Natalie Haynesová vytvorila dielo, ktoré je nielen literárne pôsobivé, ale aj mimoriadne dôležité. Pretože, ako sama píše, hrdinstvo nie je výsadou mužov – a tragédie vojny nie sú len ich doménou.
Alexandra Jurišová