Uplynulý ročník sa zmenil na literárny rock a umiestnil Česko na pobrežie.
Frankfurtský knižný veľtrh je každoročne miestom, kde sa stretáva svetová literatúra s obchodom, veľké vydavateľstvá s malými a autori so svojimi čitateľmi. Jeho 78. ročník priniesol nové usporiadanie výstavných hál, výrazné literárne osobnosti, politické diskusie aj davy fanúšikov, ktorí prišli za svojimi obľúbenými autormi a knihami. A v neposlednom rade hosťovanie krajiny, ktorá je nám jazykovo, historicky, ale najmä ľudsky najbližšia.
Stáli návštevníci potrebovali mapu so stánkami
Vystavovatelia sa tento rok rozhodli pre radikálny krok a poprehadzovali takmer všetko, čo doteraz na veľtrhu platilo. Kto v minulosti chodil takmer naslepo do svojich obľúbených stánkov, musel si zistiť ich nové umiestnenie na mapke alebo v mobilnej aplikácii. Nová koncepcia sa usilovala o prehľadnejšie usporiadanie a lepšie prepojenie priestorov pre verejnosť, program a obchodné rokovania. Na obyčajného návštevníka čakali stánky na prízemí hál, zatiaľ čo obchodné rokovania, národné stánky a predaj licenčných práv dostali viac priestoru na horných poschodiach. Námestie uprostred hál zvané Agora bolo po zrušení Frankfurtského pavilónu len miestom na občerstvenie. Teraz sa sem opäť vrátili podpisové stánky.
Osobitnú pozornosť pútali priestory žánrovej literatúry. Tu bolo vidieť, ako sa mení vzťah mladých čitateľov ku knihám. Popri románoch sa preto dali kúpiť aj tričká a rôzne darčekové predmety s knižnými motívmi. Nechýbali doplnky pre knihomoľky ani produkty odkazujúce na obľúbené postavy a literárne svety. Dnes už neodmysliteľné farebné oriezky vyskakovali všade. Grafická úprava, samozrejme, nezvýši kvalitu obsahu. No ak vďaka atraktívnej knihe niekto začne viac čítať, splnila aspoň časť svojho poslania.
Potreba vyrovnávania sa s minulosťou je stále silná
Deň pred otvorením veľtrhu dostala Nemeckú knižnú cenu Shida Bazyar za román Die Lücken (Medzery). Dej sa odohráva vo fiktívnej obci Heimesbach v Hunsrücku, kde sa za deväťdesiat rokov nemeckých dejín nahromadila minulosť, o ktorej sa mlčí. Spisovateľka, ktorá je dcérou iránskych migrantov, v ďakovnej reči varovala pred radikalizáciou a pripomenula, že dnes nejestvuje menšina, ktorá by nemala dôvod na obavy. Už predtým získala Cenu Wilhelma Raabeho, ktorú udeľuje mesto Braunschweig a rozhlasová stanica Deutschlandfunk.
České hosťovanie bolo triumfom
Čestným hosťom veľtrhu bolo tento rok Česko. Motto Krajina na pobreží odkazovalo na Shakespearovu Zimnú rozprávku. Geografická absurdita sa zmenila na literárnu metaforu. V reprezentačnom pavilóne túto myšlienku spracovali priestorovo v podobe nafukovacích objektov pripomínajúcich kamene, bóje a maják.
Česká účasť nebola len výkladnou skriňou knižných noviniek, ale aj pokusom predstaviť literatúru ako živú súčasť kultúry prostredníctvom vystavených prekladov a diskusií na pódiách. Slávnostné otvorenie bolo už tradične kontroverzné. Kým prejav ministra kultúry Ota Klempířa sprevádzali pískanie a protestné reakcie, v Nemecku najznámejšia spisovateľka Radka Denemarková bodovala na plnej čiare. Zdôraznila, že literatúru nemožno od politiky odtrhnúť, a pripomenula, že ministri, ktorí ničia kultúru, prichádzajú a odchádzajú, literatúra však zostáva. Kritizovala aj hnednutie Európy. Prejav, ktorý predniesla v nemčine, sa dostal do všetkých novinových aj televíznych správ, ktoré informovali o Buchmesse.
O tom, že riadenie kultúry nie je v Česku úplne v poriadku, svedčili aj odznaky Kultúra v ohrození, ktoré počas veľtrhu nosila časť zo 75 spisovateliek a spisovateľov, ktorí prišli do Frankfurtu. Podujatie, na ktoré sa krajina, s ktorou sme desaťročia tvorili spoločný štát, pripravovala niekoľko rokov, sa skončilo veľkým úspechom a je vysoko pravdepodobné, že v blízkych rokoch zásadne stúpne prítomnosť Česka na nemeckom knižnom trhu.
Vydavatelia zhrnuli zásadné námietky k umelej inteligencii
Diskusie na veľtrhu sa zameriavali najmä na zmeny vydávania, prekladania a samotného písania kníh v dôsledku rastu AI. Americká historička Jill Lepore varovala, že ľudstvo sa musí rozhodnúť, či dovolí strojom čítať, písať a dokonca aj myslieť za neho. Zväz vydavateľov zosumarizoval svoje výhrady do vyhlásenia pod názvom Frankfurtský apel. Žiada v ňom od technologických firiem transparentnosť pri tréningu na chránených dielach, férové licencie a jednoduchšie vymáhanie autorských práv. Spor medzi vydavateľmi a vývojármi sa tým nevyriešil. Nahlas sa však pomenovali kľúčové problémy, čo je v súčasnosti zrejme maximum možného.
Pelicotová, Wohlleben a Fitzek
Veľtrh bez celebritných hostí by bol nepredstaviteľný. Tento rok pritiahlo najväčšiu pozornosť vystúpenie francúzskej aktivistky Gisèle Pelicotovej, ktorú manžel roky drogoval a ponúkal cudzím mužom. Hovorila o svojej ceste späť do života a o tom, prečo trvala na verejnom procese. Hanba mala zmeniť stranu. Na Slovensku najpopulárnejší nemecký lesník Peter Wohlleben tentoraz predstavil novinku o baktériách. A stálica každej Buchmesse Sebastian Fitzek oslávil dvadsať rokov od svojho debutu Terapia podpisovaním kníh zdanlivo nekonečnému radu prevažne čitateliek.
Frankfurt je stále pevným bodom knižného sveta
Tohtoročný veľtrh bol posledným pod vedením Juergena Boosa, ktorý stál na jeho čele 21 rokov. Pri rozlúčke ho pozdravil na diaľku aj Salman Rushdie, ktorý ocenil význam Frankfurtu ako miesta, kde majú príbehy a ich autori svoje pevné miesto. Výstavisko navštívilo 236-tisíc ľudí zo 137 krajín, z toho 117-tisíc súkromných návštevníkov a 119-tisíc odborníkov. Predstavilo sa približne štyritisíc vystavovateľov a uskutočnilo sa viac než 3800 podujatí. Návštevnosť tak oproti minulému roku zaostala o zanedbateľných dvetisíc ľudí.
Čestným hosťom roku 2027 bude Čile, ktoré sa predstaví pod mottom Hviezdy Zeme, čo čiastočne odkazuje aj na skutočnosť, že v čilských Andách sa nachádzajú observatóriá s najlepším výhľadom na Mliečnu cestu. Hoci krajina neoznámila, kto bude v delegácii, dá sa predpokladať, že v nej bude ich najslávnejšia žijúca spisovateľka Isabel Allende.
Frankfurt 2026 zanechal dojem podujatia, ktoré sa snaží nájsť rovnováhu medzi obchodom, literárnou diskusiou a čitateľskou zábavou. Farebné oriezky, fanúšikovské predmety a podpisové akcie môžu pôsobiť ako prejav čoraz väčšej komercializácie. Na druhej strane, diskusie o politike, násilí, spoločenskej zodpovednosti a sile literatúry pripomínajú, že kniha nie je len tovar. Je aj priestorom, kde sa stretávajú rozličné pohľady na svet.
Róbert Dyda
Autor je spisovateľ a publicista, žije v nemeckom Augsburgu