Dordrecht a Utrecht dlho súperili o titul najstaršej verejnej knižnice v Holandsku. Spor vyhral Utrecht. Jedným zo zakladateľov knižnice v roku 1892 bol bohatý súkromník Hendrik Adriaan van Beuningen. S výpožičkami – najviac jedna kniha naraz – sa začalo v roku 1909. O 128 rokov neskôr podporila Beuningenova rodina presťahovanie knižnice do štvrte Neude.
Budova knižnice v Neude vyzerá veľmi monumentálne. Vysoko na fasáde sú umiestnené chrliče v tvare zvieracích hláv a vchod strážia dve veľké sochy levov. Najprv to boli síce len dva veľké bloky prírodného kameňa, ale vďaka skupine utrechtských podnikateľov, štedrým obyvateľom mesta a vyzbieraným 1500 guldenom sa dva roky po dokončení tejto budovy premenili kamenné bloky na majestátne levie postavy. Náhodného okoloidúceho môže zmiasť aj nápis nad dverami: POSTERYEN – TELEGRAFIE. Pôvodne tu totiž sídlila hlavná pošta Utrechtu.
História budovy
Kedysi dávno tu stál ženský kláštor sv. Cecílie a neskôr mincovňa. Žiaden div, že sa tu v rámci archeologických výskumov našli rôzne mince, ale napríklad aj stredoveká hracia kocka. Niektoré nájdené objekty sú dnes v knižnici vystavené vo vitrínach. Súčasná budova bola postavená v roku 1924, navrhol ju holandský architekt Joseph Crouwel v štýle amsterdamskej školy. Jej srdcom je priestranná centrálna hala s vysokým stropom, do ktorej mala prístup aj verejnosť. Všetky ostatné priestory s plochou až 8000 m² slúžili len ako kancelárie a iné prevádzkové plochy pošty.
Crouwel vytvoril „Gesamtkunstwerk“ – celú budovu aj s nábytkom a zodpovedajúcim umením. Pre niektoré umelecké objekty a okná zaangažoval aj ďalších umelcov. Steny haly zdobia robustné čadičové sochy, symbolizujúce svetové kontinenty, a glazované tehly okrovej farby, niektoré v tvare pristávajúcich poštových holubov. A tiež veľké hodiny a kráľovský erb, ktoré nesmeli chýbať na žiadnej holandskej vládnej budove.
Na druhom poschodí sa nachádza aj vyrezávaný reliéf sv. Martina, patróna Utrechtu. Hlavná pošta fungovala do októbra 2011, keď natrvalo zavrela svoje brány ako posledná pošta v Holandsku. Po jej zrušení sa otvorila možnosť presťahovať do budovy Ústrednú knižnicu.
Premena národnej pamiatky
Stará pošta je národnou pamiatkou. Od roku 2014 sa začali rodiť plány, ako z tejto storočnej budovy vytvoriť knižnicu, ktorá sa bude hodiť do 21. storočia. Hneď od začiatku boli do tohto projektu zapojení aj obyvatelia Utrechtu. Záujem širokej verejnosti bol veľký. Ešte pred spustením prestavby knižnica zorganizovala deň otvorených dverí – v priebehu štyroch hodín prišlo vyše 3200 ľudí, ktorí tu zanechali svoje nápady napísané na kartičkách alebo nahrané vo videobúdke. Najsľubnejšie návrhy sa prediskutovali v rámci piatich think-tankov. Na webovej stránke knižnice sa priebežne aktualizovali krátke informačné filmy. Prestavbou bola poverená firma Rijnboutt a návrhom interiéru štúdio ZECC Architects.
Na rozdiel od fungovania pošty, budova ako knižnica sa otvorila pre verejnosť celá – od suterénu až po podkrovie. Každé poschodie je usporiadané rovnako okolo centrálnej haly, pričom séria pôvodných aj nových otvorov umožňuje výhľad do tejto haly a pomáha tiež pri orientácii. V knižničných priestoroch je umiestnených vyše 160-tisíc kníh, ale je tu aj kinosála, divadlo, kaviareň, zasadačky či laboratórium pre moderné technológie. Pôvodné schodiská i nové eskalátory vedú až do podkrovia, ktoré pošta vôbec nepoužívala. Krásny priestor s drevenými trámami sa ukázal ako mimoriadne vhodný pre tichú študovňu. A tiež je odtiaľto skvelý výhľad na historické centrum Utrechtu. Suterén zas slúži ako parkovisko pre 720 bicyklov
Nijntje a moderné umenie
Dnes sa v týchto priestoroch stretáva história so súčasnosťou. Súčasťou stálej expozície v knižnici je totiž aj niekoľko novodobých umeleckých diel. Biely králik Nijntje, známy aj ako Miffi, na ktorom vyrástlo už pár generácií detí v Holandsku, víta v knižnici najmenších čitateľov.
Nijntje je skrátenou formou zdrobneniny konijntje (= králiček). Postavičku si vymyslel Dick Bruna a vytvoril s ňou až 124 obrázkových knižiek. Bruna sa narodil aj zomrel v Utrechte. Umelcov ateliér sa po jeho smrti presunul do najvyššieho poschodia v Centrálnom múzeum v meste, kde sú vystavené aj jeho detské knižné publikácie v najrozličnejších jazykoch.
Po králičom dievčatku je pomenované aj malé námestie s jeho sochou a nachádza sa tu aj špeciálne múzeum tejto postavičky pre deti. Nijntje v knižnici má okolo seba poličky, pripomínajúce študovňu sv. Jeroma z rovnomenného obrazu z 15. storočia od Antonella da Messinu, ktorým sa dal inšpirovať holandský umelec Frank Halmans, autor sochy v knižnici. Králik má na sebe farebný kabátik, ktorý navrhla ilustrátorka detských kníh Charlotte Dematons.
Halmans pre detské oddelenie vytvoril aj gigantický domček s výškou 4,4 metra, lemovaný visiacimi knihami, ako útulné miesto na čítanie. Vychádzal pritom z výroku holandského básnika Jana Jacoba Slauerhoffa: „V mojich knihách môžem aj bývať.“
Na stojanoch sú k dispozícii zadarmo pohľadnice, ktoré môžete poslať z mini pošty alebo v ďalšej časti sa v slúchadlách klasických telefónov započúvať do hudobných alebo poetických kompozícií.
Najdiskutovanejším umeleckým objektom sa však stala inštalácia na vonkajšej fasáde knižnice. Na prvý pohľad vyzerá ako krikľavý neónový nápis z Las Vegas, ale pri dôkladnejšom preskúmaní sa dá identifikovať nielen hlava králika Nijntje, ale aj mená Kafka, Woolf, Sartre a pod.
Autorom diela je Maarten Baas, považovaný za jedného z najvplyvnejších holandských dizajnérov tohto storočia. Umelecké dielo, osem metrov vysoké a dvanásť metrov široké, muselo takmer tri roky čakať, kým ho po rôznych úpravách odsúhlasilo aj mestské zastupiteľstvo. No ešte aj dnes sa viacerí pozastavujú nad tým, či sa hodí k monumentálnej historickej stavbe.
Otvorenie knižnice
Prestavba stála 14 miliónov eur. Slávnostné otvorenie bolo naplánované na 13. marca 2020 za účasti holandskej princeznej Laurentien. Viac ako 70 vyškolených dobrovoľníkov bolo pripravených sprevádzať návštevníkov pri prehliadkach budovy. Na nasledujúce dva týždne po otvorení mala knižnica naplánovaný rozsiahly program so 150 podujatiami, vrátane workshopov, prednášok, prezentácií a rozhovorov.
Zasiahla však pandémia. Dva dni pred plánovaným otvorením oznámila holandská vláda zatvorenie všetkých verejných inštitúcií. Knižnicu napokon sprístupnili v plánovanom roku, ale až v máji, bez oficiálnej ceremónie a s obmedzenou návštevnosťou.
Odvtedy sa dospelí a detskí členovia i návštevníci môžu začítať do kníh nielen v holandčine, ale aj v angličtine, nemčine, španielčine, turečtine a arabčine. K dispozícii sú aj všetky domáce a mnohé medzinárodné noviny a časopisy, a tiež veľa elektronických kníh.
V súčasnosti sa ikonická stavba radí k najznámejším pamiatkam Utrechtu. Knižnica je otvorená nielen pre členov, vítaný je každý, kto si tu chce posedieť, čítať, vzdelávať sa, v pokoji pracovať, stretávať sa s ľuďmi či len tak relaxovať. Členský preukaz potrebujete, len ak si chcete požičať knihy domov.
Zatiaľ čo v minulosti sa v týchto priestoroch vytváralo spojenie medzi ľuďmi prostredníctvom telefónu alebo listov, dnes ich tu spájajú knihy. Knižnica je otvorená aj cez víkendy, a tak sa stáva akousi „mestskou obývačkou“.
Ingrid Žalneva / Autorka žije vo Viedni, je šéfredaktorkou časopisu Slovákov v Rakúsku Pohľady/Ansichten