Rosella Postorino: Ochutnávačky (prel. Eva Mesárová, Literárna bašta 2026)
Hitlerove ochutnávačky: Každé jedlo mohlo byť ich posledné
Oceňovaná talianska autorka Rosella Postorino vo svojom románe Ochutnávačky nevstupuje do druhej svetovej vojny cez bojiská, generálov ani veľké historické rozhodnutia, ako to býva zvykom. Vstupuje do nej cez žalúdok. Cez každodenný obed, ktorý sa môže stať posledným. A práve v tejto zdanlivo absurdnej premise – skupina žien nútených ochutnávať jedlo určené Hitlerovi – sa ukrýva jedna z najsilnejších vrstiev knihy, a to schopnosť ukázať totalitu ako systém prenikajúci až do najintímnejších telesných a psychických reakcií človeka.
Hľadajú ťa, Führer ťa potrebuje
Román preložený do viac ako tridsiatich jazykov vychádza zo skutočného príbehu Margot Wölkovej, ženy, ktorá až desaťročia po vojne prehovorila o tom, že patrila medzi Hitlerove ochutnávačky. Postorinová však nepíše historický dokument. Fakty sa stávajú východiskom pre psychologicky presnú prózu o vine, prežívaní a morálnej nejednoznačnosti. Hlavná hrdinka Rosa Sauerová nie je hrdinkou v tradičnom zmysle slova. Nie je odbojárkou ani symbolom odporu. Je ženou, ktorá chce prežiť. A práve preto je taká presvedčivá.
„Keď temný a nemerateľný čas nášho trávenia zažehnal poplach, dozorcovia zobudili Leni a postavili nás do radu k autobusu, ktorý nás mal odviezť domov. V žalúdku mi už nevrelo: nechal sa obsadiť. Moje telo prijalo Führerovo jedlo, Führerovo jedlo kolovalo v mojej krvi. Hitler bol zachránený. Ja som bola znovu hladná. V ten deň som sa medzi bielymi stenami jedálne stala Hitlerovou ochutnávačkou.“
Autorka veľmi citlivo pracuje s paradoxom bezpečia a ohrozenia. Rosa uniká z bombardovaného Berlína na vidiek, no ocitá sa v priestore ešte väčšej kontroly, v blízkosti Vlčieho brlohu, Hitlerovho hlavného stanu. Každé jedlo, ktoré zje, v sebe nesie možnosť smrti. Hrôza tu neprichádza vo forme dramatických scén, ale cez rutinu. Každodennosť sa mení na mechanizmus strachu. Ženy sedia pri stole, jedia, čakajú. A potom sledujú jedna druhú, či niektorá nezačne kolabovať. Tento rytmus románu vytvára mimoriadne silné napätie bez potreby veľkých dejových efektov.
Kniha je však najsilnejšia v momentoch, keď odmieta jednoduché morálne súdy. Postorinová sa nesnaží vytvoriť čisté kategórie vinných a nevinných. Rosa nie je ideologicky presvedčená nacistka, no zároveň profituje zo systému, ktorý ju ničí. Medzi ženami vznikajú priateľstvá aj rivalita, solidarita aj podozrievavosť. Vojna v Ochutnávačkách nedeformuje len spoločnosť, ale aj samotnú schopnosť cítiť, dôverovať či milovať.
Bol to život v neustálom ohrození
Dôležitou líniou je aj Rosin vzťah s nadporučíkom Zieglerom. Postorinová tu veľmi presne zachytáva, ako sa túžba, strach, závislosť a moc môžu navzájom prepletať v extrémnych podmienkach. Ich vzťah nie je romantickou odbočkou od vojnového príbehu, ale jeho pokračovaním inými prostriedkami. Aj intimita sa stáva priestorom manipulácie a prežitia.
Štýl Roselly Postorinovej je strohý, no zároveň mimoriadne zmyslový. Jedlo, hlad, pachy či telesné reakcie majú v texte zásadné miesto. Telo tu nikdy nie je neutrálnou schránkou, je nástrojom režimu, miestom úzkosti aj posledným dôkazom života. Autorka navyše veľmi presne pracuje s tichom a nedopovedanosťou. Mnohé z najdôležitejších emócií zostávajú pod povrchom, čo románu dodáva intenzitu.
Ochutnávačky sú románom o vojne, ale ešte viac o ľudskej schopnosti prispôsobiť sa nepredstaviteľnému. O tom, ako rýchlo sa človek naučí žiť v stave permanentného ohrozenia. A tiež o tom, že prežitie samo osebe ešte neznamená víťazstvo. Rosella Postorino napísala knihu, ktorá nešokuje brutalitou, ale presnosťou, s akou zachytáva pomalý rozklad morálnych istôt.
Alexandra Jurišová
Rosella Postorino: Ochutnávačky (prel. Eva Mesárová, Literárna bašta 2026)