Samo Marec: Sociálne siete musia byť zničené (Premedia 2026)
Algoritmy ničia naše životy a vzťahy
Vypísať sa z pobúrenia nad zhubným vplyvom sociálnych sietí je hádam tá najľahšia vec na svete. Samo Marec to dokázal s noblesou a empatiou voči obetiam (teda väčšine z nás), zábavne a naliehavo súčasne.
Virtuálny teror algoritmov
Odborných prác o algoritmoch sociálnych sietí je dosť. Marec nimi neopovrhuje, pozná ich a vďaka nim disponuje nevyhnutným fundamentom vedomostí. Hneď v úvode však priznáva, že jeho cieľom bolo napísať manifest alebo pamflet, v ktorom sa všetky znalosti skoncentrujú do stručnej a údernej podoby. Tento zámer autorovi vyšiel.
Stojíme na prahu éry, v ktorej prestávajú platiť všetky doterajšie garancie. „Pravdou dnes naozaj je to, čo sa nám páči, naozaj sa odvraciame od poznania a naozaj sa nedokážeme dohodnúť na tom, ktoré problémy sú dôležité. Vlastne ani na tom, čo je realita.“
Príbeh sociálnych sietí má dve desaťročia, ale stihol ponúknuť všetky možné fázy eufórie, postupného vytriezvenia a nakoniec až zhrozenia. Spomínate si? Pôvodne to mala byť virtuálna kniha tvárí, ktorá umožní vedieť viac o našich vzdialených priateľoch a známych. Spoznáme ich deti a v najhoršom prípade budeme závidieť dovolenkové zážitky a dizajnové kúsky na ich fotkách.
Iní sociálne siete vnímali ako spôsob sebavyjadrenia. Najväčší optimisti predpokladali, že vďaka facebookovým kampaniam ľudia znásobia úspech ušľachtilých projektov, otvoria mysle nevedomým alebo posilnia prodemokratické aktivity.
Z týchto nádejí zostali iba chatrné kúsky. V skutočnosti sa máme horšie. Vládnu horší politici a väčšina ľudí sa trápi s extrémnymi emóciami. „Všetko máme na dosah, ale namiesto do hĺbky ideme do šírky.“
Pozornosť a čas návštevníkov sociálnych sietí sa stali luxusnou komoditou, s ktorou sa obchoduje. Automatizované algoritmy určujú smer našich záujmov a želaní.
Kým konšpirátori vymýšľajú uletené teórie o svete, ozajstnou katastrofou je reálne fungovanie sociálnych sietí. Ich vlastníci svojím bohatstvom a vplyvom presahujú hranice štátov. Pri tomto vývoji sa môže stať, že budúce generácie sa raz spýtajú, prečo sme s tým nič neurobili.
Pán Ján a stámilióny ďalších obetí
Samo Marec neponúka sterilné analýzy, ale autentické príbehy, v ktorých odkrýva svoju osobnú skúsenosť. Nedištancuje sa od problémov, sám sa s nimi konfrontuje a nehanbí sa to priznať.
Píše o tom, ako pre sociálne siete prišiel o kamaráta z gymnázia. Vlastne by sa s ním mohol zhodnúť. Naozaj s nami manipulujú, ale nie tí, o ktorých si to myslí jeho kamarát.
Najsugestívnejšie je rozprávanie o pánu Jánovi. Ani náhodou nejde o pôvabnú rozprávku. Ten najobyčajnejší šesťdesiatnik z malého mesta na strednom Slovensku, záhradkár a domáci majster, s deťmi v cudzine…
Po príchode covidovej pandémie venoval virtuálny „páčik“ videu expremiéra pobúreného z opatrení vlády. Tak sa spustil iný virtuálny vírus. Algoritmus siete sa postaral o to, aby pán Ján namiesto hudobných klipov a futbalových zostrihov dostával pravidelnú porciu politických videí. Manželka zrazu od neho počúva frázy, ktoré nepočula za celé desaťročia spoločného života. Objavujú sa prvé príznaky konšpiračnej nákazy – čo ak vírus na nás vypustili, a možno ani neexistuje alebo nie je taký vážny a rúška vôbec nemusia pomáhať. Násobí sa hnev, a tak niet času na rozhovory s manželkou. Z pána Jána sa stáva zúrivý muž.
Tento modelový príbeh sa cyklicky opakuje. Série výmyslov, neoverených informácií, prehnaných emócií, umelo vyvolaného pobúrenia či nadšenia rozbíjajú spoločenstvá a vzájomné vzťahy. Zásluhou algoritmov najviac vidieť tie najextrémnejšie postoje. Iný názor už nie je iba iným názorom, ale vraj dôkazom mravnej nedostatočnosti.
Alebo povedané typicky marecovskou rečou paradoxov: „Všetko je otázka života a smrti. Avšak na to, že je všetko otázka života a smrti, sa toho podozrivo málo vyrieši. Vlastne sa nevyrieši nikdy nič. Hnev pretrvá a nájde si iný cieľ.“ Z hocijakej udalosti sa stáva kľúčový boj o morálku a identitu.
Sociálne siete sa správajú ako médiá, ale odmietajú kontrolu. Sú obchodným modelom, ale nepriznajú to nahlas. Majú obrovský vplyv, ale nakoniec zodpovednosť nechávajú na účastníkoch. Berú si len pozitíva – vplyv a zisk.
Ako to teda je? Treba sociálne siete naozaj zrušiť? Samo Marec v tom má jasno: musia byť zrušené v ich súčasnej podobe, aby sme neprišli o slobodu získanú za cenu obrovského utrpenia a obetí. Nie sú predsa prírodnou katastrofou, a tak rozumní ľudia môžu zachrániť svet pred tragédiou.
Ľubomír Jaško
Samo Marec: Sociálne siete musia byť zničené (Premedia 2026)