Svet, kde nádej má šancu
Blade Runner, Total Recall, Minority Report, A Scanner Darkly. Najtalentovanejších filmárov očarovali diela amerického spisovateľa a nakrútili podľa nich výnimočné snímky. Aj napriek tomu, že Philip K. Dick Hollywood z duše neznášal.
Amazon Studios v rokoch 2015 – 2019 vyrobili pre Prime Video štyri desaťdielne série podľa Dickovej dystopie The Man in the High Castle (Muž z vysokého zámku) ako veľkorozpočtový projekt. Streamovací kanál Prime Video ho exkluzívne ponúka dodnes.
Filozof píše brak
Philip Kindred Dick (1928 – 1982) má na konte 44 románov a vyše 120 poviedok, vďaka ktorým nadobudol povesť filozofa, novátorskými spôsobmi skúmajúceho základné existenciálne otázky jednotlivca i spoločnosti, problematiku ľudského vedomia a pamäti, ich imitácie a manipulácie, reality, ilúzie, sny a fikcie.
So sestrou dvojčaťom Jane Charlottovou sa narodil v Chicagu rodičom s írskymi koreňmi, ale vyrastal v Kalifornii. Na Berkeley High School bol spolužiakom ďalšej budúcej hviezdy sci-fi Ursuly K. Le Guinovej. Zo štúdií filozofie, psychológie, histórie a zoológie na University of California ho vylúčili, údajne pre závislosť od drog a psychické problémy, a tak sa rozhodol živiť literatúrou. Prvú poviedku Roog od neho v roku 1951 kúpil The Magazine of Fantasy & Science Fiction, ale kým v roku 1953 vyšla, publikoval už ďalšie v rôznych pulpových magazínoch. O dva roky neskôr vydal svoj prvý román The Solar Lottery (Sluneční loterie). Jeho pokusy uspieť na poli vážnej umeleckej beletrie zlyhali.
V žánri sci-fi mu úspech priniesol práve Muž z vysokého zámku, ocenený roku 1963 prestížnou Hugo Award. Vytvoril komplexný alternatívny svet, v ktorom sa Spojené štáty stali obeťou nemeckej a japonskej agresie. Po porážke sa rozpadli na tri časti: nemeckú, japonskú a neutrálnu. Židia, Rómovia a Slovania sú likvidovaní, černosi a Číňania zotročovaní, prostí bieli Američania sú druhoradými občanmi.
Príbehy obchodníka s americkými starožitnosťami Roberta Childana, japonského ministra Nobusuke Tagomiho, falšovateľa Franka Frinka, jeho exmanželky Juliany, jej milenca Joa, švédskeho priemyselníka Baynesa a v neposlednom rade spisovateľa špekulatívnej sci-fi Hawthorna Abendsena, sa prelínajú, ovplyvňujú a vytvárajú obraz alternatívneho sveta na začiatku šesťdesiatych rokov.
Spojené štáty nacistické
Akcia je minimálna, namiesto napätia pôsobí fascinácia precízne vystavanou alternatívnou skutočnosťou, ktorá sa od našej reality oddelila kedysi v tridsiatych rokoch po atentáte na prezidenta Roosevelta. Dick do najmenších detailov cizeluje charaktery, vzťahy a príčinné súvislosti, spoločnosť, kultúru i politiku. Venuje sa najmä japonským Pacifickým spojeným štátom, kde sa idey národného socializmu spájajú s orientálnymi filozofiami, ale i nemeckej Tretej ríši, v ktorej naplno zúri zákulisná politická vojna.
Philip K. Dick neprišiel v roku 1962 so špekulatívnou polit-fiction ako prvý. Sám priznal inšpiráciu románom Warda Moora Bring the Jubilee z roku 1953 – zo sveta, v ktorom americkú občiansku vojnu vyhral Juh. No ako v úvode k neskorším vydaniam Muža z vysokého zámku napísala Ursula K. Le Guin, bol prvý, kto sa s vedecko-fantastickým žánrom presadil v americkom literárnom mainstreame.
Neskôr si románmi Hráči z Titanu, Tri stigmy Palmera Eldritcha, Neteleportovaný muž, Snívajú androidi o elektrických ovečkách? získal ďalšie úspechy i ocenenia. Muž z vysokého zámku sa však stal klasikou, ktorá ovplyvnila generácie. Sám Dick sa k nemu neustále vracal a túžil ho dorozprávať, no ostali po ňom len poznámky a dve kapitoly vydané posmrtne v zborníku The Shifting Realities of Philip K. Dick.
Román ešte pred novembrom 1989 pre fandomové samizdatové vydanie preložil Jiří Pilch. O tri roky neskôr ho už Laser vydal aj legálne. V rokoch 2007 a 2016 vyšiel vo vydavateľstve Argo nový preklad Roberta Tschorna. Pre české vydavateľstvo audiokníh OneHotBook ho v roku 2020 načítal Ivan Řezáč.
O slovenskú verziu sa postaral prekladateľ Jozef Klinga. K čitateľom sa dostala na 288 stranách v máji tohto roku vďaka značke Lindeni vydavateľstva Albatros Media, motivovaná aj úspešným seriálom. Lenže čitateľ, ktorý od beletrie čaká rovnaký zážitok, aký mu poskytol film, sa nevyhne sklamaniu. Autori seriálu Dickov román nepreviedli do filmovej podoby, ale inšpirovali sa ním a všestranne ho rozpracovali.
Za všetkým hľadaj Scotta
S myšlienkou pretaviť Dickovu klasiku do filmovej podoby v roku 2010 prišiel Ridley Scott. Pre BBC mal produkovať štvordielnu televíznu adaptáciu. Projekt začal dostávať reálne obrysy, až keď sa ho v roku 2014 ujal Amazon. V januári 2015 mala premiéru pilotná časť. Jej úspech producentov presvedčil, aby naplno začali pracovať na štyroch desaťdielnych sériách. Prvú si mohli diváci pozrieť v novembri 2015.
Tvorcami boli okrem Scotta aj spoluautor Aktov X a hlavný scenárista celého projektu Frank Spotnitz, Jean Higgins (Lost), David W. Zucker (Kmeň Andromeda, Piliere Zeme, Terror) a Isa Dick Hackett, dcéra Philipa K. Dicka, spolumajiteľka spoločnosti Electric Shepherd Productions. Jej zásadným vkladom bolo sprístupnenie otcovho archívu, predovšetkým poznámok k vysnívanému, no nikdy nerealizovanému pokračovaniu.
Verní Dickovej predlohe na základe dôsledných štúdií a prieskumov vykresľujú tvorcovia do najmenších podrobností prepracovanú alternatívnu históriu ľudstva. Jej vizualizácia je stredobodom celého seriálu. Východiskom je naša súčasnosť, z ktorej nazerajú do fiktívnej minulosti. Na jej základe Dicka upravujú, revidujú. Aby diváka 21. storočia oslovili, zaujali, presvedčili i pobavili, je ich seriálový svet iný ako knižný. Aktualizovaný. Často nadobúda ironický až sarkastický nádych, keď sa newyorské sídlo OSN mení na veliteľstvo amerických nacistov, z prvého riaditeľa FBI Johna E. Hoovera je šéf nacistickej tajnej služby a trpkú príchuť dostala aj Beethovenova Óda na radosť. S pôžitkom sledujeme premeny nacistickej ideológie, všedný život, kultúru, výdobytky vedy a techniky, vývoj populárnej hudby. Temný obraz fiktívnej, no veľmi možnej reality je dostatočne voľný na to, aby slovenskému divákovi ponúkol paralely aj s aktuálnym vývojom po parlamentných voľbách 2023.
Hlavné postavy, ku ktorým pribudli veliteľ amerických nacistov John Smith či šéf japonskej tajnej polície Takeši Kido, nesú presvedčivé príbehy, žiadny nie je čierno-biely, motivácie ich často desivých skutkov sú hlboko ľudské, čo len zosilňuje pochmúrny tragický tón.
V tretej a najmä vo štvrtej sérii sa rozprávanie mení na napínavý, ale v podstate tradičný príbeh o boji dobra proti zlu, no osobné tragédie hlavných postáv a neustále prekvapujúci obraz možnej skutočnosti sú dostatočne sugestívne, aby nás udržali pred obrazovkou.
Seriál Muž z vysokého zámku je monumentálna nadčasová freska sveta, ktorý zošalel, ale prírodné i spoločenské zákonitosti ho neúprosne, s mnohými obeťami, postupne vracajú do stavu, v ktorom nádej má šancu.
Miloš Ščepka
The Man in the High Castle (Muž z vysokého zámku)
USA 2015 – 2019
4 série, 40 častí, 36 h 6 min
Scenár: Frank Spotnitz, Walon Green, Emma Frost, Thomas Schnauz, a ďalší
Réžia: David Semel, Daniel Percival, Colin Bucksey a ďalší
Kamera: James Hawkinson, Gonzalo Amat
Hudba: Henry Jackman, Dominic Lewis
Účinkujú: Alexa Davalos, Rupert Evans, Luke Kleintank, DJ Qualls, Rufus Sewell, Michael Rispoli, Carsten Nørgaard, Conor Leslie, Rick Worthy, Hank Harris, Ron Roggé, Cary-Hiroyuki Tagawa, Alex Zahara, Neal Bledsoe a ďalší.