Matej Rumanovský: Blízkosť

Leonie sa narodila do sveta bez otcov. Keď do jej života vstúpi nevlastný otec Franz, nečaká ich okamžitá náklonnosť, ale dlhá, kľukatá cesta. Prostredníctvom spoločných „túr“ – skutočných aj tých symbolických – sa medzi nimi pomaly tká krehké puto.

Keď sa rodina neskôr sťahuje a buduje všetko nanovo, Leonie zisťuje, že domov nie je iba pevný bod na mape, ale neustály, niekedy až bolestivý pohyb. Pohyb medzi hľadaním a strácaním.

Blízkosť je magický, poetický román o mužovi, ktorý sa rozhodol byť otcom, a o dcére, ktorá sa učila kráčať v jeho stopách, kým neobjavila svoje vlastné. Je to príbeh o hľadaní domova v ľuďoch, o tichu, ktoré spája, a o tom, že blízkosť nie je cieľ, ktorý možno dosiahnuť, ale horizont, ku ktorému sa oplatí kráčať celý život.

https://www.slovtatran.sk/blizkost

Lyse Doucetová: Najlepší hotel v Kábule

Jeden hotel. Päť desaťročí dejín moderného Afganistanu.Keď v roku 1969 na kopci nad Kábulom otvorili luxusný hotel Inter-Continental, stal sa symbolom nádeje. Afganistan sníval o modernosti, otvorenosti a spojení so svetom. O viac než polstoročie neskôr hotel stále stojí, no jeho steny sú zjazvené stopami dejín – vojnami, prevratmi, okupáciami aj návratom Talibanu.

Renomovaná novinárka a hlavná zahraničná korešpondentka BBC Lyse Doucetová sa do Inter-Continentalu vracia už od roku 1988. Prostredníctvom jeho príbehu rozpráva podmanivú históriu moderného Afganistanu – nie cez politické deklarácie, ale cez životy ľudí, ktorí hotelom prešli, pracovali v ňom a prežili jeho éru slávy aj úpadku.

Je to príbeh Hazrata, oddaného upratovača zo zlatých čias hotela, Abidy, prvej ženy-šéfkuchárky po páde Talibanu, aj mladej generácie, ktorá vyrastala v nádeji krehkej demokracie, len aby sledovali jej náhly zánik.

Preklad: Katarína Ostricová

https://www.slovtatran.sk/najlepsi-hotel-v-kabule

Virginie Grimaldiová: To jediné, čo nám zostane

Tridsaťtriročná Iris nosí celý svoj život v jednom kufri. Neustále je na cestách, bez istoty, bez koreňov. Osemnásťročný Théo sa zasa naučil nemať sny, lebo zakaždým, keď sa nenaplnia, to bolí viac než ich absencia. Sedemdesiatštyriročná Jeanne sa obzerá späť a premýšľa, čo jej z vlastného života vlastne zostalo.

Tri generácie, tri osamelé bytosti, ktoré sa nemali nikdy stretnúť.

A predsa ich náhoda – alebo niečo, čo sa na ňu len podobá – spojí pod jednou strechou v nečakanej spoločnej domácnosti. Spočiatku nedobrovoľné spolunažívanie sa pomaly mení na krehké puto, v ktorom má každý z nich svoje miesto.

Preklad: Renáta Koutenská

https://www.slovtatran.sk/to-jedine-co-nam-zostane