Veronika Šikulová: Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte (Slovart 2025)
Viac, viac slov, viac slovíčok
Veronika Šikulová nám v novej knihe ukázala, že z Modry do Francúzska je oveľa bližšie, než si myslíme. Viac ako s globalizáciou to asi súvisí s malými dejinami žitými vnútri tých veľkých.
Doma
Najnovšia kniha Veroniky Šikulovej čitateľom ponúka ako na tácke život „našej hrdinky“, jej myšlienky, spomienky, ale aj jej blízkych, či umelecký vkus a názory na svet. Naša hrdinka pracuje v knižnici, má rada svojho muža, ktorého niekedy nedokáže vystáť, rodičov chodí navštevovať už len na cintorín a žije na Slovensku. Dalo by sa o nej toho povedať neúrekom, ale je to zrejme kontraproduktívne, lebo to už spravila spisovateľka. Na našej hrdinke je však zaujímavé, ako pevne je zakotvená doma, hoci sa nachádza na rôznych iných miestach, ktoré má veľmi rada. Tým si môžeme vysvetliť aj názov knihy.
Preč
Mnohé pasáže knihy sú teda viazané na cudzie krajiny, vzdialené miesta, iné kultúry, dosť často Francúzsko. Naša hrdinka sa vyznáva nielen z vášne pre francúzsku kultúru, ale zároveň aj z jej znalosti. Práve tá jej umožňuje porovnávať francúzsku kultúru s ostatnými, napríklad aj s tou slovenskou. Takéto komparácie celkom ostro kreslia rozdiely, najmä čo sa týka školstva či literatúry, ktoré sa napríklad stretávajú v témach povinného čítania a čitateľských návykov Slovákov. Vypuklé sú konkrétne rozdiely v úrovni knižníc a vo vzťahu ľudí k nim – aj zamestnancov, nielen návštevníkov. V tomto konkrétnom vzťahu našej hrdinky ku kolegyniam v knižnici badať zárodok nespokojnosti vyplývajúci napríklad z porovnávania ochoty a činorodosti organizovať nové podujatia. V ironizujúcom geste sa potom naša hrdinka musí „hanbiť za svoju nástojčivosť“. Neraz.
Človečina
Hoci Šikulovej a naša hrdinka je výnimočná v mnohých rozmeroch, a nie je to len literárna štylizácia, kniha sa sústredí na jej ľudský rozmer, sústredí sa na jej každodenný život. Ten je v kontexte geograficky i kultúrne rozdielnych miest však o čosi špecifickejší. Veľké dejiny sa spájajú s malými – nežná revolúcia napríklad s prvým tehotenstvom. Dôležité miesto v próze má vzťah našej hrdinky k svojmu mužovi – ten jej je nablízku stále, niekedy explicitne, niekedy implicitne, v zásade však tak, že napĺňa význam označenia druhá polovička. No bez akéhokoľvek klišé, práve naopak. Naša hrdinka sa vo všeobecnosti nezdráha pomenúvať veci pravými menami, nielen, čo sa týka kultúry, ale napríklad aj politiky.
Poézia v próze
Kniha Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte nie je vyznaním lásky Parížu či Grenoblu, ale ani Modre. Je skôr vyznaním životu – a možno ani nie vyznaním lásky, ako skôr špecifickou spoveďou s prvkami obžaloby. Táto oscilácia medzi krásnym a nie úplne krásnym sa odráža aj v štýle knihy – striedajú sa v nej poetické pasáže s prózou, silne pôsobia „zoznamové“ časti, silné svojou strohosťou – najmä kapitola 33. V knihe sa tiež striedajú štylisticky jemné až lyrické pasáže, v ktorých slová až tancujú, s drsnejšími slovami. Nepôsobí to však rušivo, naopak štylistické aj kompozičné premeny prózy dôkladne odzrkadľujú jednotlivé tematické a motivické zmeny v knihe, ktoré spája len naša hrdinka.
Mária Stanková