Zyta Rudzka: Smeje sa ten, kto má zuby (prel. Samo Marec, Premedia 2025)
Zohnať topánky do truhly je niekedy výzva
Zyta Rudzka je považovaná za jednu z najoriginálnejších poľských autoriek. O jej kvalitách sa môžeme presvedčiť v knihe Smeje sa ten, kto má zuby, za ktorú v roku 2023 získala prestížnu poľskú literárnu cenu Niké. Rudzková debutovala ako poetka, ale na konte už má deväť próz. Jej poetické videnie sveta sa odráža aj v najnovšom románe. Je majsterkou skratky a metafory a bonusom je jej nekonvenčný jazyk. Niekomu by sa mohlo zdať, že je až príliš drsná, ale opak je pravda. Čitateľov si dokáže veľmi rýchlo získať svojím čiernym humorom a nadhľadom.
Pohreb je drahý špás
Román Smeje sa ten, kto má zuby bol označený za odvážny jazykový experiment, ktorý očarí výnimočným a nekompromisným štýlom. Rudzková píše stroho, nevyznačuje priamu reč, skáče v čase i priestore a predsa sa príbeh o pánskej kaderníčke a jej zosnulom manželovi číta ľahko.
Wera strávila celý život po boku džokeja Karola. Zoznámili sa v jej pánskom kaderníctve, strihli si rýchle a nezvyčajné rande, slovo dalo slovo a hotovo. Čo na tom, že bol od nej nižší, šťúplejší a jazykovým prejavom ďaleko zaostával za svojou polovičkou? Teraz je však po dlhom vylihovaní na posteli mŕtvy a Wera musí bezodkladne zohnať topánky a oblek do truhly. Rudzková nás berie na divokú jazdu. Wera musí vybrať aj adekvátne pohrebné služby a keďže nemá peňazí nazvyš, rozpredáva Džokejove trofeje a rôzne taľafatky z domu na blšom trhu. Pohreb totiž vôbec nie je lacná záležitosť. Pre Weru je myšlienka, že zaplatí kopu peňazí za topánky pre mŕtveho a za truhlu, ktorú zasypú zemou, absurdná. Spoločenské pravidlá sú nekompromisné, no Wera je odhodlaná urobiť si po svojom.
Peripetie spojené s manželovým úmrtím sú popretkávané historkami z minulosti. Máme možnosť lepšie spoznať oboch protagonistov a postupne sa pred nami obraz nekompromisnej a životom ošľahanej ženy mení na obraz kedysi citlivej, ale húževnatej mladej dievčiny, ktorá prišla hľadať šťastie do veľkomesta. Wera si prešla kadečím, no nikdy nezvesila hlavu. Jej odvaha, nekompromisnosť, nohy pevne stojace na zemi zaimponujú asi väčšine čitateľov.
Odmieta myšlienku, že by sa stala nešťastnou vdovou alebo zatrpknutou starenou. To teda nie! Žije si ako chce, stretáva sa, s kým chce, neváha ponavštevovať starých milencov a milenky, aby ich obalamutila peknými rečičkami a vymámila od nich peniaze na pohreb. Wera možno nevzbudí u každého sympatie, predsa len jej tvrdosť, otvorená sexualita a niekedy vulgárnosť môžu v mnohých vyvolať rozpaky, ale ide o plnokrvnú, zaujímavú a dobre napísanú literárnu hrdinku.
V závere to všetko zacvakne
Werine spomienky sú fragmentárne, často na seba nenadväzujú, dialógy mnohokrát pôsobia absurdne, ale všetko spolu ladí a v závere sa jednotlivé fragmenty spoja do uceleného obrazu. Podobných osudov nájdeme okolo seba viac než dosť, no verte – Wera je len jedna. Pobaví aj dojme, ale aj to dojatie je sprevádzané utajovaným (možno rozpačitým) smiechom, aby si o nás iní nemysleli, že sme cynickí. Niekto bude román Smeje sa ten, kto má zuby čítať ako grotesku, iný ako psychologickú sondu do hlbín duše ženy, s ktorou sa život nemaznal. V každom prípade si zrejme na svoje prídu čitatelia z oboch táborov.
Zyta Rudzka vynikajúco vykreslila kontrast života a smrti, ktorý graduje každou kapitolou, každou Werinou spomienkou a stretnutím. Vtipnými momentmi nás rozosmeje (alebo sa aspoň pousmejeme) a tými vážnejšími a deprimujúcimi nám absolútne nedovolí upadnúť do pochmúrnej nálady. Vydarená a výstižná obálka Frenkyho Hříbala je čerešničkou na torte.
Ivana Zacharová