Michaela Lenčéšová: Ľudácky mozog (Paradigma Publishing 2025)
Národ nie je božstvo
Totalitné režimy potrebujú okrem polície, armád a tajných služieb aj svoje mozgy. Tie sa postarajú o zdanie, že režim je uskutočnením starých hodnôt či nových vízií. Monografia o myšlienkovom svete ľudáckeho ideológa Štefana Polakoviča varuje. Je dosť jemu podobných, ktorí chcú z Boha spraviť Slováka a potom sa v jeho mene postarať o čistý národ.
Filozof v službe režimu
Kniha pôvodne vznikla ako dizertačná práca talentovanej historičky so skúsenosťami zo zahraničných historických ústavov. Príbeh Polakovičovej ideologickej práce dokumentuje prepojenia medzi katolicizmom, fašizmom a modernitou, intelektuálnymi abstrakciami a praktickou politikou.
Absolvent filozofie na Lateránskej univerzite v Ríme bol „prípadom fašizujúceho katolíckeho korporativistu, výrazného odporcu liberalizmu a zástancu ochrany prirodzených práv ľudskej osoby, ktoré však stotožňoval výhradne s právami kresťanských Slovákov“.
Polakovič už v roku 1935 v časopise Svoradov varoval pred boľševizmom, opisoval ho ako globálny a Židmi organizovaný satanský boj proti Bohu. Svoje križiacke ambície pri obrane viery postupne nasmeroval do presadzovania fašizujúcich koncepcií zdravého národa.
Sympatie s vitalistickou filozofiou prodemokratického Mauricea Blondela (uprednostňujúcou konanie či intuíciu namiesto striktnej racionality) postupne prekrútil s cieľom vytvoriť „nového človeka“. Vraj Slováci potrebujú fašistické (a neskôr nacistické) impulzy, aby sa ich národná vec osviežila a dynamicky posunula dopredu.
Svoj koncept aktívne šíril po vzniku slovenského štátu ako duchovný vodca oddielov Hlinkovej mládeže. Ešte ako mladý nitriansky kaplán prekvapil monografiou K základom slovenského štátu. V tomto „ideovom katechizme slovenského človeka“ sa snažil spätne legitimizovať existenciu nového štátu.
Musel riešiť dilemu, v ktorej sa ocitli aj ďalší: ako zvládnuť vďačnosť Nemecku za vznik štátu a zároveň ho vnímať ako výsledok odvekých snáh? Polakovič síce spomínal aj ľudské práva, ale tie mali byť podriadené nacionalistickým záujmom. Podporil vodcovský princíp a vládu jednej strany.
S Tisom, Mináčom aj s Mečiarom
V ďalších vojnových rokoch sa sústredil na koncepciu slovenského národného socializmu. Súbežne s tým prebiehal mocenský boj medzi Tisom a Tukom, bol prijatý Židovský kódex, začalo sa s arizáciami a deportáciami. Obyvateľstvo bolo ohlupované článkami o zvyšovaní životnej úrovne. Polakovič nezanedbával ani symbolické zbrane, keď vymyslel Svätoplukovu sochu v Nitre. Nakoniec nikdy nebola postavená…
Ideológ Tisovho projektu „ľudového Slovenska“ sa postupne radikalizoval. „V jednom národe môže byť len jedna vôľa a jeden prejav tejto vôle, vodca.“ Kňaz Polakovič sa zapojil do tvorenia vodcovského kultu okolo klerika na čele štátu Tisa, kult mal až náboženský charakter.
V závere vojny Tiso plánoval odpratať Polakoviča na miesto prednášajúceho v spišskokapitulskom seminári. Namiesto toho (pre túžbu oženiť sa) odišiel z klerického stavu a začal šéfovať Úradu propagandy. Po Hitlerovej porážke utiekol do Rakúska a zakotvil až v Argentíne, kde spolu s ďalšími postavami ľudáckeho exilu založil Slovenský akčný výbor.
Jeho národná filozofia sa postupne prispôsobila novým časom. Toleroval Husákovu národnú koncepciu spojenú so socializmom a očakával samostatné Slovensko ako výsledok víťazstva nad českým, vraj koloniálnym prístupom. Bol schopný pochváliť Mináča aj Mečiara. Súčasne však ukázal istú mieru rešpektu k SNP aj princípom politickej plurality. Polakovič zomrel v Buenos Aires v roku 1999. Predslov k jeho posmrtne vydanej knihe Z Tisovho boja napísal odsúdený kotlebovec Marián Magát.
Monografia o Polakovičovi je dôsledným obrazom ideologického zázemia vojnového Slovenska. Tragédia holokaustu nebola náhodou, nedorozumením či nechcenou nehodou. Na jej začiatku bol politický katolicizmus ochotný prevrátiť poriadok vecí, keď z národa sa stalo božstvo a k prejavom pravej viery pribudla ochota zbaviť sa protivníka.
Toto bolestné poučenie je dnes aktuálne. Polakovič má nové reinkarnácie, ktoré sa neštítia klamstiev ani manipulácií. Ak stratíme ostražitosť, raz prídeme aj o slobodu.
Ľubomír Jaško
Michaela Lenčéšová: Ľudácky mozog (Paradigma Publishing 2025)