Zatiaľ sú tie náznaky len dystopické
Pri úvodnej scéne Cabalovej knihy Terpentín – „V kaluži šiestich farieb sa váľa chôdze neschopné dieťa. Medzi regálmi, igelitovými taškami a fľašami leží jeho terpentínom na smrť uspatá matka. Pred hodinou rozbila výklad obchodu Chemolak, aby uľavila svojej slabosti … Napokon v poslednej uličke našla priezračnú tekutinu voňajúcu jej snami. Oblievala sa svojím šťastím, dýchala ho a v extáze a zabudnutí sa nalogala bez zábran – je zrejme ťažké ubrániť sa pocitu déja vu.
V podobne „podnetnom prostredí“ prišiel na svet Jean-Baptiste Grenouille, hlavná postava románu Patricka Süskinda Parfum. Obe deti, aj Cabalov Terp, aj Süskindov Jean-Baptiste sa vyznačujú mimoriadne vyvinutou schopnosťou vnímať vonkajšie podnety – jeden extrémne senzitívne vníma farby, druhý vône. Na tomto mieste, upokojme Cabalu, sa podobnosť oboch postáv končí a Terp si ide vlastnou originálnou literárnou cestou.
Na štartovacej čiare k dystopii
Sám Cabala označuje svoju novelu za text mierne dystopicky preklopený tam, kde by nás zrejme radi videli naši vládni politici – a signály tejto previazanosti s dnešnými ohrozeniami sú v texte premyslene rozmiestnené. Dokonca dvakrát – prvý raz ich zažíva Terp počas rastu a dospievania, keď si ešte neuvedomuje celú hrôzu nového politického systému po pozvaní karpatských zubrov -zachvatčikov na Slovensko. Druhý raz vníma celú situáciu krajiny v kontexte a ex post si uvedomuje, že jeho pôvodná predstava iba si maľovať a ignorovať okolitý svet narazila na reálne tragické osudy ľudí, ktorí sú mu blízki.
Fakt, že postava talentovaného maliara Terpa bola pôvodne nápadom Cabalovho priateľa, výtvarníka Juraja Tomana, ktorý ilustruje aj túto knihu, významne determinuje nielen príbeh, ale aj kompozíciu textu a viaceré štylistické prvky, kde sú farebné motívy až dejotvorné.
V Cabalovom texte sa prelínajú tri základné línie – dominantnou je vývoj a postupný prerod Terpa od dieťaťa v detskom domove po aktívneho, hoci svojrázneho rebela proti režimu. Druhou sú reflexie týkajúce sa spočiatku Terpovho umeleckého vývinu, neskôr obohateného o nevyhnutnú potrebu slobody pri tvorbe, treťou je čoraz zreteľnejší záznam zmeny režimu na krajinu okupovanú zachvatčikmi po tom, ako zlomili odpor nášho východného suseda.
Cabala pritom využil aj motív pozvania agresora, čím – možno bizarne, možno trefne – prepojil (česko)slovenskú minulosť s budúcou hrozbou pre obe krajiny.
Dozrieva aj vďaka iným
Cabalovi slúži ku cti, že odkazy na politický kontext udržiava v zdržanlivom móde a dosahy okupácie na život spoločnosti spočiatku iba jemne naznačuje – napokon je tak v súlade s postupným vývinom Terpa a jeho pozvoľným uvedomovaním si, v akom režime vlastne žije – a kedy mu to začne existenciálne prekážať.
Terpov osud a dozrievanie bytostne determinujú osudy jeho blízkych, nielen kníhkupca, ale najmä rómskeho dievčaťa Avril, ktorú ako dvanásťročnú unesú karpatskí zubri (zachvatčikovia) z detského domova a sexuálne ju zneužívajú. Sedemročný Terp následne utečie do opustenej fabriky a snaží sa prežiť ako sa dá a neupozorňovať na seba. Sloboda výtvarného umelca ho však napokon privedie tam, kde sa o slobodu svoju aj ostatných musí pričiniť aj on sám.
Cabalovi neunikajú deformácie a zvrátenosti slovenskej súčasnosti a avizuje, čo sa môže stať, keby sa prvky reality vnímané momentálne ako dystopické preklopili do reality. (Jedna bystrá česká kolegyňa z portálu Tema21.sk na margo súčasnej českej politiky hovorí, že to majú za to, že sa nám Slovákom smiali.) Mocenskopolitický zvrat nie je až taký nemožný ani vo vyspelejších krajinách ako je Slovensko. Povedali by ste za Reagana alebo Bushovcov, čo môžu z Ameriky urobiť republikáni? Že úplne racionálne sa v amerických vrcholových kruhoch uvažuje o možnom sfalšovaní volieb Trumpovou administratívou?
Róbert Kotian