Gisele Pelicot: Óda na život (prel. Zuzana Procházková, NPress 2026)
Ako nezahynúť pod ťarchou poníženia
O sexuálnom násilí píšu múdre eseje sociológovia, súdni znalci a psychológovia. Pre politikov je to ďalšia z príležitostí, ako získať body.
Gisele Pelicot je so svojím úprimným rozprávaním z inej planéty. Neuveriteľná intenzita jej utrpenia a zneužitia sa pretransformovala na energiu schopnú vrátiť do života ponižovaných.
Šokujúce odhalenie
Gisele Pelicot v knihe spomienok názorne ukazuje, aká priepasť je medzi realitou a bulvárnym škandálom. Príbeh Francúzky, ktorú manžel v rokoch 2011 – 2020 pravidelne omamoval a potom ju nechal znásilniť postupne desiatkami mužov, nemohol zostať nepovšimnutý.
Najprv si obvinenia Dominiqua Pelicota všimli len juhofrancúzske lokálne médiá. Nakoniec sa súdne pojednávanie s Pelicotom a desiatkami ďalších mužov zmenilo na udalosť globálnych rozmerov. Bolo a je nemožné ignorovať tento šokujúci prípad prekračujúci všetky doterajšie predstavy o krutosti či úchylnosti.
Gisele Pelicot však nepripravila dvestostranové rozšírené vydanie obžaloby. A nejde ani o beletristickú verziu súdneho procesu. Svojím prístupom odkrýva nevyspytateľnosť životných ciest, silu starých zranení aj schopnosť objaviť netušené zásoby životných nádejí napriek veku po sedemdesiatke.
Všetko začalo relatívnou trápnosťou. Manžel Dominique na začiatku covidovej pandémie zmätene vysvetľoval manželke, že prišiel o telefón. Zhabala mu ho polícia, lebo v obchodnom dome ho ochrankár odhalil, ako natáča trom ženám pod sukňami.
To je síce samo osebe trápnou nepríjemnosťou, ale Gisele z hysterickej reakcie manžela vytušila, že sa chystá niečo vážnejšie. Policajti pri skúmaní telefónu objavili šokujúce videá, na ktorých omámenú a nevládnu Gisele znásilňujú cudzí muži. Policajti začali s domovou prehliadkou a Dominique bol vzatý do väzby. „Mozog mi v kancelárii podstrážmajstra Perreta vypovedal službu.“
Láskou proti prázdnote
Gisele strieda príbeh vyšetrovania (a rozbiehajúceho sa súdneho procesu) so spomienkami na začiatky vzťahu s manželom a ich spoločný život. Práve v návratoch do minulosti je toto rozprávanie najzaujímavejšie. Nič v ľudskom živote sa totiž nedeje izolovane. Aj tie najväčšie zločiny a katastrofy môžu mať nenápadné začiatky v čase, keď sa všetko zdalo nevinné.
Mladý elektrikár Dominique v roku 1971 Gisele okúzlil. Vojna už odznievala do zabudnutia a život na francúzskom vidieku sa začal radikálne meniť. „Minulosť ma ako vír šťastia aj utrpenia vťahovala do seba, akoby sa už v mojom živote všetko odohralo. A potom do kuchyne vošiel Dominique.“
Gisele nepohŕda ničím, čo bolo v spoločnom živote s manželom krásne. Uznáva jeho pozornosť a citlivosť. Pomedzi to s radikálnou úprimnosťou priznáva kritické momenty a pochybnosti.
Predbehla manžela v kariérnom postupe, z obyčajnej asistentky sa vypracovala na manažérku energetickej spoločnosti. Dominique sa na rozdiel od nej stále rozbiehal a jeho ambície rýchlo krachovali. Bol poznačený násilníckymi spôsobmi svojho otca (a Gisele pre zmenu odmeranosťou svojej macochy). Obom postupne zomierali najbližší – väčšinou v zúfalstve, opustení a tragicky zúfalí. Obaja boli finančne nedisciplinovaní a žili na dlh. Ich deti šokovane pred sviatkami sledovali, ako exekútor zhabal všetko z ich domácnosti. Dominique pri intenzite svojich sexuálnych chúťok rád označoval manželku za sväticu.
Pri čítaní mnohých pasáží sa v čitateľovi strieda zdesenie so súcitom a pobúrenie so smútkom. Ako je možná takáto zrada dôvery? Existujú vôbec hranice úchylnosti a zla?
S ďalšími otázkami sa Gisele Pelicot konfrontovala počas súdneho procesu. Je možné, aby nič nevedela? Iné zákernosti jej pripravili ďalší obvinení muži. Podľa niektorých občas bola pri zmysloch a zdalo sa im, že jej to spôsobuje rozkoš. Keď už padli všetky alibi, muži (a ich obhajcovia) sa navzájom provokovali a družne sa povzbudzovali. Nezmerateľná bolesť omámenej a znásilnenej ženy im bola ukradnutá.
Kniha je obžalobou aj manifestom proti zneužívaniu akejkoľvek dominancie, ale nakoniec napĺňa očakávanie prítomné v jej názve. „Pretože ak by som nemilovala, zvíťazila by prázdnota a ja by som nebola ničím.“
Ľubomír Jaško
Gisele Pelicot: Óda na život (prel. Zuzana Procházková, NPress 2026)