Josef Ládek, Robert Pavelka: Encyklopedie komiksu v Československu 1945 – 1989 (XYZ 2026)
Medzi nostalgiou a analýzou: komiks pred rokom 1989
Komiks bol v západných krajinách dlhodobo vnímaný ako médium sprostredkujúce predovšetkým zábavu a istý čas trvalo, kým začal byť vnímaný ako plnohodnotné umelecké vyjadrenie. O to zaujímavejší bol vzťah k nemu v bývalom Československu, kde sa k zvyčajným stereotypným predstavám pridávala občas aj snaha obviniť ho z imperialistickej propagandy.
Významný podiel na vytváraní si vzťahu ku komiksom mal od svojho vzniku časopis ABC, ktorý okrem technického a prírodovedného zamerania prinášal v každom čísle aj kreslené príbehy a niektoré z nich v priebehu desaťročí získali mimoriadne veľký význam.
Dlhá história časopisu
Možno by sa zdalo, že mapovať dejiny kreslených seriálov v časopise nie je veľmi dôležitá úloha, ale čísla hovoria niečo iné. Časopis ABC vznikol v roku 1957 a stal sa prirodzenou súčasťou značného počtu domácností. Náklad v niektorých rokoch dosiahol predaj až 300-tisíc výtlačkov na číslo, čo je z dnešného pohľadu jednoducho neuveriteľné. V praxi to znamenalo, že boli mesiace, keď tristotisíc detí, mladých ľudí, ale aj dospelých prišlo do novinových stánkov v celej republike a kupovali ten istý časopis. Dopyt po informáciách a aj vzdelávaní bol obrovský, komiksy určite neboli jediným lákadlom.
ABC sa totiž okrem popularizačných článkov vyznačovalo aj prílohami tzv. vystrihovačiek, keď si čitateľstvo mohlo postaviť z priložených papierových skladačiek modely áut, lodí či budov. Niekedy boli jednotlivé časti časopisu navzájom prepojené, keď napríklad komiks o historických plavbách nadväzoval na skladačku daného plavidla. Okrem toho s komiksami súviseli aj rôzne súťaže.
Časopis vychádzal aj po roku 1989 a pretože už do Nežnej revolúcie mal za sebou desaťročia existencie, padlo rozhodnutie zachovať znalosti o tomto období vo výpravnej knihe Encyklopedie komiksu v Československu 1945 – 1989 (XYZ, 2026). Autori Josef Ládek a Robert Pavelka zostavili významnú knihu nielen pre všetkých, ktorí ABC čítali, ale aj pre tých, ktorých zaujímajú dejiny obrázkových príbehov. Už pri prvom listovaní vidieť rozmanitosť autorských štýlov, tém, vizuálneho spracovania – v priebehu času bolo sérií aj osobitných epizodických diel naozaj veľmi veľa. O počte komiksových diel aj mimo ABC svedčí fakt, že tento rok sa pripravuje druhé pokračovanie publikácie zamerané na iné časopisy.
Prehliadaná tradícia
Na dejinách komiksu v Československu po roku 1945 je zvláštne to, že sa o nich pomerne málo vie, dokonca sa objavujú hlasy, ktoré sú presvedčené, že komiks v tomto období neexistoval. Cieľom autorov bolo ukázať, ako hlboko sa tieto hlasy mýlia a že existuje bohatá tradícia, o ktorej nie je informovaná len uzavretá komunita, ale prístup k nej mali čitateľky a čitatelia v celej republike. Mimochodom, ak píšeme o čitateľkách, tak hoci v predkladaných príbehoch dominovali mužské postavy, do niektorých boli zámerne vkladané dievčatá s cieľom prilákať k časopisu aj toto publikum.
Hoci spoločenská situácia v Československu bola neutešená, totalitný režim neovládal úplne všetky aspekty života a určite sa nedá povedať, že hlavným cieľom komiksov bola socialistická propaganda. Bohato sa tu totiž vyskytovali rôzne žánre, predovšetkým dobrodružné príbehy, vedecká fantastika, historické príbehy, cestopisy, populárno-náučné seriály, humorné diely, adaptácie literárnych diel, dokonca komiksy na objednávku, dnes by sa dalo povedať s reklamným účelom.
Redakcia dlhodobo spolupracovala aj so zahraničnými časopismi a čitateľstvo sa takto mohlo zoznámiť s nesmierne obľúbenými postavičkami – napríklad z francúzskeho časopisu L’Humanité prevzali psíka Pifa, plodná spolupráca bola aj s vydavateľstvom Les Éditions Vaillant. Tu stoja za zmienku ekonomické okolnosti vydávania. Ako píšu autori, licencie boli pomerne drahé, a preto sa v niektorých prípadoch (napr. dobrodružstvá Jacqua Flasha) pristupovalo k vydávaniu mimoriadnych špeciálov za vyššiu cenu, čo ale nijako neovplyvnilo predajnosť. Z USA sa dočkal vydania napr.
John Carter od autora Tarzana Edgara Ricea Burroughsa. Početné boli aj adaptácie zahraničných diel, napr. Stratený svet od Arthura Conana Doyla, Divoký Dick ako adaptácia Bielej veľryby od Hermana Melvilla. Zaujímavé tiež je, že napr. adaptácia Gulliverových ciest od Jonathana Swifta ostala nedokončená, resp. predčasne ukončená a zachytáva vlastne len jedno dobrodružstvo.
Iné spracovania sa vyznačovali pozoruhodnou originalitou tvorcov, spomeňme legendu o Golemovi previazanú s vedecko-fantastickým námetom: Golem je tu produktom mimozemšťanov a je to v podstate robot pomáhajúci rabínovi Löwovi. Ďalším takýmto dielom je kultová Vzpoura mozků.
Kreslená kultúrna pamäť
Tvorba komiksov nie je jednoduchá práca, najmä ak majú diela vychádzať v pravidelnej frekvencii a vyžaduje si to kooperáciu viacerých ľudí, ilustrátorov, scenáristov, redaktorov. Veľkú zásluhu zohral v tomto zmysle dlhoročný šéfredaktor ABC Vlastislav Toman, ktorého hlavný záber bol v oblasti vedeckej fantastiky, ale napr. aj v strelných zbraniach. Ďalšie významné mená podieľajúce sa na vzniku komiksov boli Helena Kholová, Milan Víšek, Václav Šorel, František Kobík, Jiří Veškrna, Miloš Novák, Jaroslav Foglar a ďalší, ktorí spolupracovali v priebehu desaťročí.
Rôzne kombinácie scenáristov a ilustrátorov vyprodukovali diela odlišujúce sa nielen žánrami, ale aj prakticky všetkými aspektmi tvorby. Týkalo sa to dynamiky deja, dialógov, psychológie postáv, zobrazenia ľudí, zvierat, rôznych monštier, detailov prostredia, dôrazom na technické náležitosti, ale aj množstvo textu. Na umiestňovanie textu bývali často využívané poznámky pod čiarou, ktoré slúžili na dodatočné objasňovanie deja alebo na doplňujúce informácie. Pri rôznych reprintoch sa však hocikedy vypúšťali, čo malo bežne za následok chaotickú čitateľskú skúsenosť.
Pozoruhodnými sa spätne javia aj diela, ktoré mali za cieľ zoznámiť čitateľstvo s viac alebo menej známymi historickými osobnosťami z oblasti vedy a techniky. Objavovali sa tu svetové osobnosti ako Charles Darwin, ale predovšetkým českí priekopníci ako botanici Benedikt Roezl a Alberto Vojtěch Frič. Komiks je dlhodobo výborné médium na sprostredkovanie životopisov, zabezpečuje to samozrejme využívanie výtvarnej aj textovej skratky, výrazových prostriedkov, aké sa inde použiť nedajú.
Encyklopédia nie je len heslovitý prehľad o určitom výseku dejín pred rokom 1989. Je to aj svedectvo o snahe autoriek a autorov prinášať moderné témy a prístupy, sprostredkovať poznanie, vzbudzovať zvedavosť a zanietenie. V spomienkach sú niektoré komiksy doteraz vnímané ako legendárne, v priebehu času sa stali predmetom zberateľstva a autori encyklopédie svojou prácou ukázali dôvody, prečo to tak je.
Ján Blažovský
Josef Ládek, Robert Pavelka: Encyklopedie komiksu v Československu 1945 – 1989 (XYZ 2026)