Ambrogio A. Caiani: Flirtovanie so zlom (prel. Tomáš Mrva, Premedia 2026)
Intrigáni v sutanách
Flirtovanie so zlom nie je prázdnou metaforou. Skrývajú sa za ním príbehy, konkrétni aktéri a obete. Aj vo vzťahu ku katolíckej cirkvi 20. storočia platí, že zmysel má realistické odkrývanie zlyhaní, nie povrchné predsudky či hysterická averzia.
Slizkí alibisti aj mučeníci
Autor tejto kroniky cirkevnej zbabelosti má veľkú výhodu. Nepatrí do okruhu agresívnych ateistov a antiklerikálov. Z jeho písania je zrejmé, že katolícka cirkev je jeho domovom. Priznáva sa k obdivu k milosrdnej teológii, súčasnej liturgii aj k hlásaniu nádeje. To mu však nebráni odvážne a otvorene rozprávať o situáciách, v ktorých cirkev namiesto svojho prorockého poslania dala prednosť privilégiám, materiálnym výhodám alebo aspoň minimálnej istote.
Vrúcne veriaci katolík, ktorý sa narodil v Taliansku, a dnes vyučuje na Kentskej univerzite, hneď v úvode upozorňuje, že dvadsiate storočie nebolo dobrým obdobím pre Boha. Storočie sa zmenilo na „temný kontinent“ plný hrôzy a masového vraždenia. Mnohým sa Boh v tomto krvavom predstavení stratil.
Nebolo to ľahké obdobie ani pre ľudí. Nakoniec prevládla pradávna dilema. Aj v tomto storočí sa mohli ľudia (vrátane cirkevných hierarchov) rozhodnúť medzi odvahou a zbabelstvom, humanizmom a sebectvom, vnútornou čistotou a ochotou zašpiniť sa flirtovaním s diktátormi a vrahmi.
Kým poľský františkán Maximilian Kolbe (dnes už s prívlastkom svätý) obetoval vlastný život za spoluväzňa v Osvienčime, iní zotrvali v pozícii oddaných sluhov a poskokov zapredávajúcich vlastné presvedčenie aj kresťanské ideály.
„Ako galilejský zakladateľ ich náboženstva sú katolíci najlepší, keď sú spoločenstvom rovných.“ Vysokopostavení preláti sa rýchlo zašpinia pobytom vo svete financií a mocenských intríg. Cirkev stojí na zemi, ale ruky vystiera k nebesiam. Sú v nej hrdinovia aj kolaboranti.
Caiani postupne prechádza cirkevné dejiny 20. storočia preukazujúc svoju fundovanosť a prehľad. „Je to príbeh fašizmu, genocídy a sexuálneho zneužívania, ale aj príbeh hrdinstva, súcitu a vzopretia sa diktatúram.” Miestami sa ukazuje, že príbehov flirtovania so zlom je toľko (a sú také komplikované), že ich dôsledná kronika by vyplnila niekoľko kníh.
Nie flirtovanie so zlom, ale súcit a nádej
Na začiatku 20. storočia cirkev hľadela na svet s nedôverou. Pápež bol sklamaný zo straty svojho kráľovstva a katolíkom zakazoval angažovať sa v politike. Cirkev vedená reakcionárskym Piom X. odmietala prijať realitu nových čias. Chcela diktovať podmienky panovníkom, ale svet sa už vybral vlastnou cestou. Umiernené či liberálnejšie hlasy v cirkvi boli umlčiavané. „Laboratóriom zmeny“ sa stalo Francúzsko, ktoré odsunulo náboženstvo do privátnej sféry, a prestalo považovať katolicizmus za privilegované vierovyznanie.
Voľba ďalšieho pápeža sa konala práve na začiatku prvej svetovej vojny. Benedikt XV. zostal so svojimi výzvami k mieru nevypočutý. S realitou vojny sa najviac konfrontovali vojenskí kapláni priamo v zákopoch. Súbežne s tým európske mocnosti využívali Vatikán ako zdroj informácií. Cirkevné vedenie naivne očakávalo, že rozpad cárskeho Ruska pomôže oslabeniu pravoslávia a nedokázalo odkryť riziká boľševického režimu. Na druhej strane Vatikán správne vytušil, že povojnovým dohodám chýba zmierenie a skutočná obnova.
Po vojne cirkev neoplývala nadšením pre nové demokracie a oddávala sa nostalgii za starými časmi. Aj preto sa začala priateliť s novými vlasteneckými hnutiami tiež spomínajúcimi na časy poriadku a rodinných hodnôt. Kto si to chce predstaviť, má k dispozícii súčasné ukážky takýchto koalícií…
V ďalšom priebehu storočia prichádzali nové skúšky a flirty so zlom –časť cirkevných hierarchov uverila Mussolinimu, iní Hitlerovi alebo ustašovskému režimu v Chorvátsku či Tisovmu na Slovensku. Situácia sa opakovala. Popri alibistoch uzatvárajúcich v palácoch tajné dohody, na iných miestach (v tmavých celách) umierali hrdinovia, mučeníci a ľudia čistých charakterov schopní odkryť zákernosti nových diktatúr.
Caiani veľmi presne píše o neofaustovských zmluvách. Postupne prechádza k Druhému vatikánskemu koncilu (a jeho odmietnutiu) aj lavíne sexuálnych škandálov, v ktorých opäť časť cirkevníkov zlyhala.
Posvätná moc má svoju noc. Ľudia s Bohom na jazyku môžu byť krásni, naivní aj nebezpeční. Caianiho kronika flirtovania veľmi správne upozorňuje, že najdôležitejšie zo všetkého je milosrdenstvo, súcit, pravda a nádej.
Ľubomír Jaško
Ambrogio A. Caiani: Flirtovanie so zlom (prel. Tomáš Mrva, Premedia 2026)