Záchrana mozgu je naliehavým projektom
Ľudský mozog je zázračný. Fascinuje svojím potenciálom, ale súčasne mu hrozí zamorenie informačným odpadom a falošnými stimulmi. Praktická príručka o mozgu je nevyhnutným sprievodcom pre tých, ktorí chcú žiť pokojnejšie a slobodnejšie.
Zachráneným mozgom k naplneným vzťahom
V tejto knihe o záchrane mozgu darmo budete hľadať meno prekladateľa. Je od slovenského autora, a pritom je nečakane fundovaná, praktická a čitateľsky príťažlivá. Na rozdiel od mnohých publikácií slovenských vedcov, ktorí sú v problematike doma, ale svoje vedomosti odovzdávajú zvyšku sveta ťarbavo a bez schopnosti prispôsobiť sa publiku.
Adam Bystričan je praktik. Vyštudovaný učiteľ telesnej výchovy a informatiky pôsobí aj ako nutričný poradca a tréner. Prednáša o výžive aj o digitálnych závislostiach. Má skvelý prehľad v téme a orientuje sa vo svetových výskumoch. Vďaka tomu sa vyhol naivnému moralizovaniu alebo šarlatánskym receptom na šťastný život. Jednoducho, takto vyzerá rýdzo slovenské a pozitívne prekvapenie.
Premýšľanie o možnostiach nášho mozgu a nevyhnutnosti jeho „tréningu“ je akútne. Na obrazovky mobilov sa pozeráme takmer sedem hodín denne a smartfóny kontrolujeme v priemere 205-krát za deň. Takmer všetci začínajú svoj deň po prebudení pohľadom na obrazovku telefónu.
„Napriek nesmiernej praktickosti nám berú pozornosť, vzťahy, schopnosť kontrolovať sa a odolávať impulzom, a teda aj našu slobodu, empatiu a duševné zdravie.“ Nejde o maličkosti alebo riziká, ktoré si zaslúžia pozornosť, až keď vyriešime všetko ostatné.
Autor usporiadal projekt záchrany mozgu logicky tak, aby po získaní základného rámca vedomostí o mape ľudského mozgu čitateľ získal praktické návody. Všíma si vplyv náhod, genetiky, udalostí z detstva či výchovy na mozog.
Emócie namiesto lajkov
Jeden mentálny systém (nazvime ho bottom-up) má obrovský výpočtový výkon a preberá zodpovednosť za zautomatizované činnosti. Druhý, top-down systém je zodpovedný za vedome vyvíjanú pozornosť, silu vôle, reflexiu, sebakontrolu a rozhodovanie. S týmto usporiadaním počítajú aj marketéri a prevádzkovatelia sociálnych sietí pri výpočte algoritmov využívaných na upútanie pozornosti a s tým súvisiacim biznisom.
Rozprávanie o záchrane mozgu nie je striktne individualistické. Bystričan venoval špeciálnu pozornosť našej socialite, človeku ako spoločenskej bytosti. Paradoxne práve sociálne siete spôsobujú spoločenskú izoláciu. Sme pospájaní nevídaným spôsobom, a súčasne trpíme osamelosťou a smútkom. „Mladí sú menej nezávislí a psychologicky viac zraniteľní.“
Samostatnou kapitolou je honba za spoločenským uznaním, vplyv influencerov a naša závislosť od lajkových ohlasov na naše statusy a fotografie. Sociálne siete môžu spôsobovať pocit menejcennosti. Prinášajú nerealistické očakávania a závislosť od falošnej súťaživosti.
Pre ľudský mozog je stále nevyhnutné komunikovať s inými v priamych interakciách. Nenahraditeľná je emočná inteligencia, neverbálna komunikácia, očný kontakt a schopnosť empatie. Čím viac sme unavení a roztržití z virtuálnych mostov, tým menej vieme s druhými súcitiť.
Záchranárske práce na našom mozgu v týchto presýtených a šibnutých časoch nebudú jednoduché. Občas však stačia malé veci a skromné techniky: pobyt v prírode, voľné plynutie myšlienok v záujme relaxu alebo otužovanie, fyzická námaha či digitálny detox ako prejavy našej sebakontroly. Dva mentálne svety možno prirovnať k dvom vlkom. Buď kŕmime toho impulzívneho, alebo rozvážneho, ktorý nám pomáha odolávať problémom.
Zachrániť náš vlastný mozog nie je výlučne súkromná záležitosť. Prípadný úspech znamená službu svetu, pretože nesloboda, závislosť či otupenosť sa spočítavajú a ohrozujú všetkých.
Ľubomír Jaško