Bruce Chatwin: V Patagónii (prel. Igor Navrátil, Absynt 2025)
Koniec sveta neznamená koniec cesty
Nachystať z konca sveta bohatú zbierku príbehov, postáv a dobrodružstiev, to je ozajstné majstrovstvo. Bruce Chatwin v knihe o Patagónii ukazuje, prečo sa stal legendou cestopisnej literatúry.
Cestou na koniec sveta
Patagónia je veľkým kusom pevniny ohraničenej na severe Andami a na juhu riekou Rio Colorado. Nájdete tam stepné pláne i jazerá a smerom k jednému z koncov sveta aj ľadové polia a ľadovce. To všetko je súčasťou fascinujúceho obrazu.
Chatwin však vo svojej kultovej knihe z roku 1977 v Patagónii našiel aj živých ľudí, ktorých príbehy sú v tesnom spojení s dejinami. Dušan Dušek to vo svojom doslove vyjadril s absolútnou presnosťou. „V textoch Brucea Chatwina sa akýmsi záhadným spôsobom, utkaným z dychtivosti, zvedavosti a pohybu, spája jedinečná ľudská skúsenosť s rôznymi vrstvami histórie, teda času iných ľudí, predovšetkým s kultúrou, často s umením, s vôňou a obrazom rôznych krajín, ale predovšetkým skvelých ľudí, o ktorých vedel tak výnimočne a zázračne písať.“
U Chatwina písanie nasledovalo po cestovaní. Len poznámky si do zápisníkov písal okamžite. V každom zápisníku pre istotu uvádzal aj výšku odmeny, ktorú by v prípade straty vyplatil nálezcovi.
Pri putovaní zo severu až po Ohňovú zem na cípe kontinentu navštívil miesta turisticky známe aj také, ktoré práve on odhaľuje pre čitateľa. Prezrel si najlepšie prírodovedné múzeum v Južnej Amerike, ktoré je v La Plata. Sadol si do baru v poslednom meste pred patagónskou púšťou.
V sychravom novembrovom popoludní ho prijala jeho kráľovská výsosť Philippe, princ Araukánie a Patagónie. Neobišiel ani saleziánskeho pátra Palaciosa – miestneho polyglota, teológa, biológa, fyzika, geológa, genetika, archeológa a preparátora zvierat v jednom.
Naším domovom je cesta
Neskutočne pútavým je rozprávanie o komunitách waleských kolonistov, ktorí sa tu vylodili v roku 1865. Chudobní ľudia – utečenci z preplnených banských údolí a z neúspešného hnutia za nezávislosť hľadali Nový Wales. Skúsili ho nájsť v dokonale odľahlej Patagónii s mizerným podnebím.
Okrem príbehu waleských prisťahovalcov autor pravidelne prináša aj mnohé iné neznáme kapitoly z dejín územia. Vďaka nim jeho cestopis disponuje náučným potenciálom. Ide o bedeker doplnený literárnymi fikciami a kombinovaný s dejepisnou kronikou aj zbierkou anekdotických, miestami až neuveriteľných rozprávaní.
Ľudia z Chatwinovho putovania nie sú bohatí a úspešní. Nechýbajú zloduchovia a lotri. Ide však o originálne postavy, jedinečné osudy a ukážky odhodlania, ktoré je silnejšie ako nehostinná krajina a všakovaké iné nástrahy.
V Patagónii je všetko inak. Tam nikto nemá dôvod sa na niečo hrať. Chýbajú falošné spoločenské konvencie a otročenie v mene konzumného života. Rozliční exulanti tu asi nenašli svoj vysnívaný raj. Nakoniec sa v Patagónii dokázali stotožniť sami so sebou a objaviť to, čo bolo pre nich najpodstatnejšie.
Keď sa Chatwin dostal do najjužnejšieho mesta na svete, našiel tam misionársky dom, námornú základňu, trestnicu aj nevestinec. Rána v Ushuai sa začínali jednotvárnym tichom a miestni zízali na cudzincov nevľúdne. Je to jedinečný patagónsky obraz a súčasne dôkaz, že ľudia všade vo svete, a teda aj na jeho konci žijú láskou, ideálmi aj pokleskami. Pretože „naším skutočným domovom nie je dom, ale cesta a sám život je cestou, ktorú treba prejsť po vlastných“.
Ľubomír Jaško