O každodennosť smrti
Násilie sa ľahko môže stať súčasťou štátnej a kultúrnej identity, rovnako v Palestíne ako v Izraeli.
Niektoré knihy, aj keď útle, môžu spôsobiť zemetrasenie. Napríklad Jeden deň Ivana Denisoviča, novela Alexandra Solženicyna, na nejakých sto stranách spôsobila nevídané otvorenie očí o neľudskosti gulagov v žiarivom socialistickom režime komunistického Ruska.
Podobný šokujúci pocit vyvoláva zdanlivo obyčajný príbeh napísaný podobne stroho, temer reportážnym jazykom. Adanie Shibli, palestínska autorka píšuca po arabsky, šokuje knihou Nepatrný detail (prel. D. Čižmíková, Brak 2026), ktorá práve vychádza v slovenčine. A zároveň dodávame, že autorka príde o knihe i palestínskej literatúre a kultúre diskutovať aj na májový literárny festival Brak.
Nepatrný detail je tá kniha, ktorá v roku 2023 spôsobila na literárnom festivale vo Frankfurte nemilú kauzu. Nemecký preklad získal ocenenie LiBeraturpreis 2023 a táto cena sa mala odovzdávať na Frankfurtskom knižnom veľtrhu v októbri 2023. Lenže niekoľko dní pred veľtrhom sa strhla izraelsko-palestínska vojna a organizátori veľtrhu mali pre pálčivú izraelsko-palestínsku tému samotnej knihy strach cenu odovzdať. A nakoniec ju ani neodovzdali, čo vyvolalo prekvapenie a spustilo spŕšku kritických hlasov na adresu zbabelosti knižného veľtrhu. A kritiku aj za to, že veľtrh tak chcel akoby umlčiavať palestínske hlasy.
A po prečítaní tejto intímne pôsobiacej knihy ani nie je dôvod čudovať sa nad váhaním.
Príbeh o smrti
V auguste roku 1949 skupina izraelských vojakov bojuje za hrdú nezávislosť svojej krajiny. Veliteľ jednotky je puntičkár, ktorý má priam obsesiu v umývaní sa a čistote. A na nohe mu hnisá štípanec po pavúkovi. Sú to mladí Izraelčania, pyšní na svoju výpravu, vojaci nového štátu s hlbokými koreňmi a víziou premeny púšte na budúci raj. Raz hliadka narazí v púšti Negev na beduínov a ich ťavy, ktorých automaticky pokladá za nepriateľov. Postrieľajú ich. Až na jednu mladú ženu. Tú odvlečú do tábora, najprv ponížia, ostrihajú a opakovane znásilnia, kým ju zastrelia a pochovajú v púšti.
Strihom sa presúvame do Rammalláhu, palestínskeho osídlenia v 21. storočí. Bezmenná rozprávačka sa náhodne z tlače dozvie o incidente v Negevskej púšti z roku 1949, ktorý sa udial v deň, keď sa narodila jej matka. A začne pátrať po informáciách, chce navštíviť miesto a zistiť, čo sa vlastne stalo. V priam kafkovskom svete súčasného Izraela, ktorý je labyrintom neustálych kontrolných bodov a byrokratickej identifikácie, postupne zisťuje, že dediny, ktoré majú byť na jej ceste, boli úplne vymazané a nahradené izraelskými osadami alebo parkmi. Minulosť bola prosto vygumovaná, staré mapy hovoria o inom svete. Ale nakoniec sa dostáva na miesto, ktoré osídlili Izraelčania a je asi miestom popravy dievčaťa. Namiesto očakávanej vízie raja tam stále vládne piesok. A vojaci.
Napätie v zdanlivom pokoji
Adania Shibli (1974) je palestínska autorka píšuca po arabsky. Pochádza z oblasti Galiley, má doktorát z mediálnych a kultúrnych štúdií vo Veľkej Británii, žije striedavo v Berlíne a Jeruzaleme, prednášala na viacerých európskych univerzitách. A píše. Rozpráva príbehy, ktoré sú akoby tiché. Tak, ako Nepatrný detail. Tón románu sa sústreďuje naozaj na detaily, ktoré akoby opisovali všedný život. Ako sa vojenský veliteľ utiera mokrým uterákom v púšti. Ako ho pohrýzol pavúk. Čistý veliteľ s hnisavou ranou.
Alebo ako navštevuje rozprávačka druhej časti knihy miesta na svojej ceste. Chladne, akoby nezaujato opisuje deti predávajúce žuvačky. Alebo potrebu otvoriť okná v budove, lebo pri výbuchu bomby by sa rozbili. A keď bomba vybuchne, treba pozametať prach. Bežné bezpečnostné opatrenie.
Tento „nezaujatý“ spôsob písania pripomína rozprávanie „oka kamery“, francúzskej školy nového románu. Sledujeme svet okolo seba, chladne nezúčastnene. Ale postupne čoraz viac cítime ohromné napätie. Bomby by predsa nemali vybuchovať len tak. Kontrolné stanovištia každých pár kilometrov, ktoré hrdinka absolvuje – s falošnými dokladmi, pretože ako „menejcenná“ Palestínčanka by sa na niektoré územia nedostala, tak má doklady požičané od židovskej kolegyne – pôsobia naozaj ako z orwellovskej krajiny.
Palestínska skúsenosť
V literatúre sa často veľké dejiny a osobné príbehy prepletajú. Dejiny nás obyčajných často berú len ako štatistov, avšak osud každého z nás je jedinečný. A tu môžu vznikať silné vnútorné konflikty.
Pre Shibliovú v jej románe Nepatrný detail nie je Palestína ideologickým či politickým konceptom národného štátu. Nie je to historická a štátna entita, ktorá vedie boj s historickou a politickou entitou Izraelu. Palestína v jej rozprávaní je každodenná realita obyčajnej ženy, ktorá sa kdesi narodila, kdesi žije a obmedzenia či násilie vníma ako súčasť bežného života. Ale zároveň vníma, že to všetko má svoju veľmi temnú minulosť, takú temnú, že aj cez desaťročia môže ovplyvniť životy všetkých naokolo.
Prípad vojenskej skupiny, ktorej príslušníci znásilnia a zavraždia dievča, nie je autorkinou fikciou. Táto udalosť sa naozaj stala. Aféra známa ako Nirim sa naozaj stala v auguste 1949 a bola dlhé desaťročia utajovaná. Na svetlo sveta vyplávala potom, čo o nej priniesol na základe archívnych výskumov reportáž denník Haaretz v roku 2003. Autorka knihy využila archívne detaily (napr. benzín na umývanie dievčaťa, strihanie vlasov, sexuálne násilie) nielen na rekonštrukciu zločinu, ale aj na skúmanie toho, ako sa takéto „nepatrné detaily“ stávajú kľúčom k pochopeniu pravdy v prostredí ovládanom cenzúrou a vymazávaním pamäti. Autorka nekritizuje len samotný akt násilia, ale aj byrokratický mechanizmus, ktorý ho umožnil skryť na desaťročia za hradbu mlčania.
Temný príbeh pokračuje
Adanie Shibli pokračuje vo svojom literárnom opisovaní vyše päťdesiat rokov po incidente. Príbeh ukazuje inú krajinu, krajinu, kde sloboda a ľudská dôstojnosť prakticky neexistujú. Všadeprítomní ozbrojenci a hrozba násilia vplývajú na ľudskú psychiku, strach, obavy a paranoja sa stali súčasťou existencie.
Jednou z najvýznamnejších tém románu sa stalo vymazávanie: fyzické vymazávanie ľudí, ale aj symbolické vymazávanie dedín, ciest, osád z máp. Rozprávačka vidí v starých, vyše päťdesiatročných mapách inú krajinu, než v akej žije, akú má pred očami. Symbolické vymazávanie je vymazávaním dejín a vytváraním novej interpretácie krajiny, ľudí, príbehov (opäť prichádza na um Orwell a jeho román 1984).
Shibliová tak ukazuje, že história patrí víťazom, zatiaľ čo porazení sú odsúdení na neexistenciu. Aj v pamäti, v archívoch, v mapách. Rozprávačka v druhej časti románu stelesňuje tento boj o pamäť. Jej „neurotická“ povaha a obsesia detailmi sú reakciou na svet, ktorý sa jej snaží vnútiť amnéziu.
Štýl autorky však nesrší emóciami. Je doslova strohý, akoby pokojný, plynulý. Autorka v prvej časti iba opisuje jeden z príbehov. V druhej časti sa pozerá na svet očami rozprávačky, ale rozprávačky, ktorá vidí svet taký, aký ho vidí znecitlivená. Nehodnotí, opisuje. Jazyk v románe je často zbavený emócií, čo vyvoláva pocit odcudzenia a zároveň vystupňovanej úzkosti. Tento prístup zrkadlí realitu okupácie, kde sú slová ako Palestína alebo arabské názvy miest systematicky odstraňované z dopravných značiek a máp.
Zrkadlo
Adanie Shibli vo svojom románe Nepatrný detail dokázala niečo výnimočné: premenila historický zločin na nadčasovú literárnu sondu o povahe moci a pamäte. Jej práca s nepatrnými detailmi nie je len estetickou voľbou, ale hlboko etickým postojom. V prostredí, kde sa celá kultúra a história systematicky vymazávajú, sa aj ten najmenší detail – štekanie psa, pach benzínu alebo dátum narodenia – stáva aktom odporu.
Dielo Adanie Shibliovej patrí do žánru „románu ako odporu“, ktorý však neodporuje cez zbrane, ale cez jazyk a precízne svedectvo. Kontroverzia z frankfurtského veľtrhu len podčiarkla silu jej hlasu; snaha o odsunutie jej ceny paradoxne viedla k tomu, že sa o Nepatrnom detaile začalo hovoriť po celom svete ako o „najdôležitejšom politickom románe súčasnosti“. Pre čitateľa ponúka Shibliová dôležitú lekciu o tom, ako dejiny zasahujú do najintímnejších kútov ľudského života a aké dôležité je „vnímať bolesť iných“ aj vtedy, keď sa ju oficiálne miesta snažia umlčať.
Martin Kasarda
Adanie Shibli: Nepatrný detail (prel. D. Čižmíková, Brak 2026)