Láskavosťou proti zlým kúzlam
Doslova každý deň sme konfrontovaní s novými podobami i následkami zla. O to cennejšia je každá poctivá snaha pochopiť príčiny zla, ktoré ľudí najprv zotročujú, a nezriedka ich vedú k páchaniu hrozných vecí. Rozprávanie forenzného psychológa a súdneho znalca o mágii ukazuje, že pri odkrývaní zločinných motívov sa treba nachystať na prekvapenia a nutnosť zahodiť staré mentálne schémy.
Svet povier, paranoje a konšpirácií
Mágia je v zjednodušenej definícii pokus o získanie moci (rôzneho druhu) nadprirodzenými prostriedkami. Je prirodzené, že vyšetrovateľom, prokurátorom a súdnym znalcom nie je takýto pokus o vysvetlenie zločinu blízky. Radi veci merajú a dokumentujú. Mágia pôsobí doslova magicky, ale aktéri objasňovania zločinov sa neradi túlajú čarodejníckym svetom.
Autor Anton Heretik hneď v úvode priznáva, že magické myslenie a správanie mohlo byť dôležité aj pri niektorých starších kauzách. Vtedy mohol podobné pohnútky prehliadnuť. Preto dnes považuje za dôležité po knihách o zle, humore, snoch, narcizme či smrti ponúknuť samostatnú knihu o mágii ako zdroji zla.
V prvej časti si čitateľa pripravuje na čítanie druhej. Náučný úvod do témy je dôležitý. Bez neho by si mnohí mágiu stotožnili s niekoľkými bulvárne šírenými praktikami zaklínania, vyvolávania duchov a pochybného veštenia.
Mágia má z pohľadu forenzného psychológa rozmanité podoby. A veľmi rozdielne sú aj jej dôsledky na vnímanie, predstavivosť, myslenie a konanie jednotlivca.
Zaujímavý (a mimoriadne aktuálny) je autorov exkurz do sveta iracionality, povier, paranoje, náboženstiev, ideológií a konšpirácií. Napriek neuveriteľnému napredovaniu vedy je miera iracionality dnes extrémna. Ak sa pandémia iracionality rozšíri na celé spoločenské vrstvy, dochádza k všeobecnému sfanatizovaniu. Stačí sa pozrieť na súčasné Rusko infikované fašistickým totalitarizmom a presvedčením, že Rusko má (s politickým spasiteľom na čele) zachrániť svet pred mravnou skazenosťou.
Anton Heretik v tejto časti ukazuje svoju rozhľadenosť, keď okrem Freuda či Junga upriamuje pozornosť aj na absolútne dnešných autorov Yuvala Harariho a Stevena Pinkera.
Ako vzdorovať
V druhej kazuistickej časti knihy o mágii autor rozpráva o svojej práci vo veľmi vážnych a mediálne známych kauzách. Práve záujem verejnosti o tieto hororové prípady je pre neho dôležitým motívom vysvetľovať súvislosti a odkryť osobnosti páchateľov. Inak sa presadia dezinformácie, bulvárne klamstvá alebo aspoň preháňanie. Ak podobné prípady zostanú nepochopené alebo v horšom prípade prekrútené, nemôžu poslúžiť pre budúcnosť ako varovanie a impulz na primeranú prevenciu.
Z hľadiska mágie ako zdroja zla Heretik píše o prípade kanibala, ktorý ponúkal švajčiarskemu občanovi, že ho usmrtí a potom skonzumuje. Venuje sa aj svojej súdnoznaleckej práci v prípadoch, keď bol v hre vplyv sektárskeho prostredia a patologická religiozita prejavujúca sa extrémnou bigotnosťou a manipuláciou. Všíma si aj prípad, v ktorom bola najmocnejšou čarodejkou láska.
Samostatnú kapitolu si vyslúžil vrah z Teplárne. Heretik sa nebojí ísť aj do širších spoločenských súvislostí. Hoci týmto vrahom všetci príčetní opovrhujú, mnohí ďalej drukujú politikom šíriacim homofóbiu či xenofóbiu. „Slovenská spoločnosť činom terorizmu stratila nevinnosť.”
Kniha forenzného psychológa nemôže byť z logiky veci príjemným čítaním. Jednu nádej však predsa len vzbudzuje. Nech je zlo akokoľvek nevyspytateľné, kruté a ničivé, vzájomnou starostlivosťou, láskavosťou a rozprávaním pravdy mu môžeme vzdorovať. A to platí dokonca aj vo vzťahu k mágii zneužívajúcej nadprirodzeno.
Ľubomír Jaško