Vojnový zločinec, ktorý našiel útočisko v Brazílii
Po skončení druhej svetovej vojny sa Josef Mengele, jeden z najneslávnejších lekárov koncentračného tábora Auschwitz, dokázal vyhnúť spravodlivosti a desaťročia žiť v Brazílii. Práve jeho povojnový život skúma brazílsko-nemecká novinárka Betina Anton v knihe Ako si Josef Mengele vybudoval v Brazílii tropické Bavorsko. Nejde však iba o príbeh úteku vojnového zločinca, ale o pátranie po tom, ako mohol muž zodpovedný za jedny z najkrutejších nacistických zločinov nájsť zázemie medzi ľuďmi, ktorí mu umožnili zostať v úkryte.
Pomáhali mu, hoci niektorí vedeli, kto je
Betina Anton má k téme osobný vzťah. Vyrastala v nemecko-brazílskej komunite v São Paule a navštevovala tú istú nemeckú školu ako Liselotte Bossertová – učiteľka, ktorá patrila k ľuďom z Mengeleho brazílskeho okruhu. Ako sama priznáva v rozhovore na konci knihy, doma sa o holokauste ani o druhej svetovej vojne prakticky nerozprávalo. Ako dieťa o Mengelem vedela iba to, že bol „veľmi zlý človek“. Až dlhoročné štúdium archívov a historických materiálov jej umožnilo naplno pochopiť rozsah jeho zločinov.
Autorka však nezostáva iba pri samotnom Mengelem. Mimoriadne presvedčivo mapuje sieť ľudí, ktorí mu po vojne poskytovali zázemie, pomáhali mu udržiavať krytie, zabezpečovali bývanie či sprostredkovávali kontakty. Ukazuje, že jeho dlhoročné skrývanie nebolo výsledkom šťastných náhod, ale fungovania prostredia, v ktorom časť ľudí nebola ochotná alebo schopná konfrontovať minulosť človeka, ktorého niektorí nevnímali ako vojnového zločinca, ale ako vzdelaného lekára či vedca.
Silnou stránkou knihy je dôsledná investigatívna práca. Betina Anton zhromaždila rozsiahly súbor prameňov – od archívnych dokumentov cez dobovú tlač až po rozhovory s pamätníkmi a historikmi. Významnú úlohu hrá aj obrazová príloha. Kniha obsahuje množstvo dobových fotografií zachytávajúcich Mengeleho, ľudí z jeho okolia aj historické udalosti, ktoré pomáhajú zasadiť jeho príbeh do širších súvislostí – od dokumentov súvisiacich s povojnovým vyšetrovaním až po fotografie pripomínajúce obete jeho experimentov v Auschwitzi. Fotografie dávajú tvár ľuďom, o ktorých sa v texte píše, a zároveň pripomínajú, že za každým historickým dokumentom stoja konkrétne ľudské životy.
Minulosť, ktorá nikdy nezmizne
Skvelým doplnením knihy je rozhovor autorky s prekladateľkou Zuzanou Greksákovou na konci knihy. Práve v ňom Betina Anton otvorene hovorí o tom, že počas výskumu čelila zastrašovaniu. Prvé stretnutie s Liselotte Bossertovou v nej vyvolalo taký strach, že uvažovala, či pátranie úplne nevzdá. Neskôr sa jej dokonca vyhrážali ľudia napojení na Mengeleho okruh známych. Napriek tomu vo výskume pokračovala. O to zarážajúcejšie je, že po vydaní knihy sa jej začali ozývať ďalší svedkovia a ľudia, ktorí si až dodatočne uvedomili, že sa vo svojom živote s Mengelem stretli alebo poznali osoby z jeho najbližšieho okolia.
Autorka neopomína ani Mengeleho pôsobenie v Auschwitzi. Hoci jadrom knihy je jeho život v Brazílii, vedome sa vracia aj k jeho lekárskym experimentom a využíva pritom najnovšie historické výskumy. Práve tým zabraňuje tomu, aby sa z povojnového príbehu stal iba napínavý príbeh o úteku. Ako čitatelia neustále vnímame, pred čím Mengele utekal a prečo bolo také dôležité, aby jeho minulosť nikdy neupadla do zabudnutia.
Kniha Betiny Antonovej je príkladom kvalitnej investigatívnej literatúry faktu. Je to mrazivé čítanie nielen o jednom z najhľadanejších nacistov sveta, ale aj o sile kolektívneho mlčania, ochote prehliadať zločiny a o tom, aké dôležité je neprestávať klásť otázky ani mnoho desaťročí po skončení vojny.
Alexandra Jurišová