Wojciech Górecki: Prípitok na predkov (prel. Karol Chmel, Absynt 2026)
Prípitok na zložitosť sveta
Existujú miesta, ktoré sa nedajú opísať jednou vetou. Čím dlhšie ich človek spoznáva, tým viac si uvedomuje, že každá jednoduchá definícia je nevyhnutne nepresná. Práve taký je Kaukaz v ďalšej reportážnej knihe Prípitok na predkov poľského novinára a reportéra Wojciecha Góreckého. Autor sa do regiónu vracia dlhé roky a namiesto veľkých geopolitických téz ponúka niečo cennejšie – príbehy, postrehy a stretnutia, ktoré odhaľujú Kaukaz v celej jeho rozmanitosti a protirečivosti.
V centre záujmu sú vždy ľudia
Kaukaz nie je pre Góreckého neznámym územím. Slovenskí čitatelia sa s jeho fascináciou týmto regiónom mohli stretnúť už v reportážnej knihe Planéta Kaukaz. Aj v nej sa usiloval priblížiť nesmierne pestrú mozaiku národov, kultúr a dejín rozprestierajúcich sa medzi Čiernym a Kaspickým morom. Prípitok na predkov na túto líniu prirodzene nadväzuje, no zároveň pôsobí osobnejšie a ešte výraznejšie zdôrazňuje ľudský rozmer kaukazskej skúsenosti.
Górecki nepíše o južnom Kaukaze ako o exotickej kulise ani ako o priestore nekonečných konfliktov. Hoci vojny, etnické napätie či ruský vplyv tvoria neoddeliteľnú súčasť tamojšej reality, v centre jeho záujmu stoja predovšetkým ľudia. Colník, ktorý unavenému cestovateľovi prinesie stoličku do tieňa, intelektuáli diskutujúci o budúcnosti svojich krajín, spisovatelia provokujúci spoločnosť alebo obyčajní obyvatelia, pre ktorých sú pohostinnosť a úcta k druhému človeku prirodzenou súčasťou života.
Górecki necháva prehovoriť samotný región a ukazuje, že Kaukaz nemožno pochopiť prostredníctvom stereotypov. Je to miesto, kde vedľa seba existujú kresťanské kostoly a mešity, kde sa tradícia stretáva s modernitou a kde ani hranice medzi Európou a Áziou nemožno nakresliť celkom presne. Naznačuje, že ak by sa mali viesť podľa kultúrnych kritérií, ich línia by sa neustále kľukatila a menila, pričom by na oboch stranách zanechávala nespočetné výnimky.
Úcta k tým, ktorí tu boli pred nami
Výnimočné miesto v knihe patrí vzťahu ku koreňom a predkom. Už samotný názov nie je náhodný. Prípitok na predkov predstavuje viac než len súčasť miestnych zvykov. Je vyjadrením úcty k tým, ktorí tu boli pred nami, a pripomienkou, že minulosť zostáva živou súčasťou prítomnosti. Starí rodičia a starci sa na Kaukaze tešia mimoriadnej vážnosti, ich slová sa počúvajú a ich skúsenosti sa odovzdávajú ďalším generáciám. Nie náhodou tamojšie príslovie hovorí, že tam, kde nie sú múdri starci, nie je ani dobrá mládež. V časoch prudkých zmien a neistoty sa práve pamäť stáva jedným z pilierov identity.
Góreckého reportáže zároveň ukazujú, že napriek tragickým dejinám nie je Kaukaz regiónom zatrpknutosti. Naopak, je to priestor, ktorý miluje oslavy, víno, spev, tanec a dlhé rozhovory. Autor si všíma, že aj uprostred politických sporov a historických krívd si miestni obyvatelia zachovávajú schopnosť prijímať druhých a vyhýbať sa jednoduchému fanatizmu. Azda najväčším prekvapením pre európskeho čitateľa môže byť práve táto otvorenosť, ktorá sa prejavuje v každodenných gestách, spontánnej pohostinnosti i v prirodzenom rešpekte k odlišnosti.
Veľkou devízou knihy je aj mimoriadna znalosť prostredia. Górecki sa opiera o bohatú literatúru, historické pramene a vlastné dlhoročné skúsenosti, ktoré sú na stránkach knihy prítomné bez toho, aby nás zahlcovali. Výsledkom je text, ktorý dokáže prirodzene prepájať osobné zážitky s historickými a kultúrnymi súvislosťami. Ak Planéta Kaukaz predstavovala pokus zmapovať túto „neznámu planétu“ a priblížiť nám jej obyvateľov, Prípitok na predkov je knihou hlbšieho porozumenia.
Alexandra Jurišová
Wojciech Górecki: Prípitok na predkov (prel. Karol Chmel, Absynt 2026)