Bill Gates: Zdrojový kód. Moje začiatky (prel. Lucia Richterová, Práh 2025)
Úspech je aj nie je zázrakom
Jeden z najvplyvnejších lídrov moderných čias Bill Gates teraz neponúka návody na lepší svet ohrozený pandémiami a klimatickou zmenou. Odkrýva – veľmi ľudským a láskavým spôsobom – svet svojho detstva, v ktorom možno vystopovať dôvody jeho úspešného príbehu.
Šťastný chlapec
Gatesove memoáre ponúkajú čitateľovi mentálny odpočinok v čase, keď sa ku kormidlu dostávajú neovládateľní a nebezpeční géniovia typu Musk.
Zakladateľ Microsoftu sa k zdrojom svojho úspechu stavia so sympatickou zdržanlivosťou, s pokorou a vďačnosťou. Všetkému predchádzal balíček kariet a jednoduchý cieľ: poraziť starú mamu. Babka Adelle Thompsonová hlásiaca sa ku kresťanskej vede bola jeho prvou výzvou.
Každá rozohraná parta mu ponúkla možnosť niečo sa naučiť. „Karty ma naučili, že bez ohľadu na to, ako zložito či dokonca záhadne niečo vyzerá, často sa na to dá prísť. Svetu možno porozumieť.“
Gates spomína na bezpečné detstvo s láskou, jednu z prvých kapitol knihy nadpísal „Šťastný chlapec“. Netrpel nedostatkom. Otec-právnik garantoval okrem zabezpečenia rodiny aj racionálny a triezvy prístup k životu. Matka prinášala do „rodinnej pokladnice“ energiu, pohotovú myseľ a angažovanosť.
Talentovaný Bill vedel prekvapiť, ale v dôležitých chvíľach sa mohol spoľahnúť na to, že mu rodičia dôverujú a držia mu palce. K definitívnemu zániku rozbiehajúceho sa talentu stačí niekedy tak málo. Úspech nie je výsledkom výlučne šťastia či usilovnosti. Dôležitým faktorom bola, je a bude všestranná podpora pre tých, ktorí svojím nadaním prekračujú bežné hranice.
Obdobie, v ktorom mladý Gates vyrastal, bolo plné nádejí aj rizík. V Seattli sa rozrastali nové predmestia. Spojené štáty zaskočené sovietskymi úspechmi začali nalievať peniaze do vedy a výskumu. Prvé počítačové technológie boli ešte ťarbavé a neuveriteľne pomalé. Informatika bola považovaná za výstrednosť, ktorá nemohla stačiť serióznym študentom.
Všetko dôležité je dôsledkom rovnováhy
Prvý Billov dotyk s počítačmi v roku 1968 (cez pomalý telefonický terminál) sa rozvinul do intenzívneho záujmu vďaka programovaciemu jazyku BASIC vytvorenému dvoma profesormi Dartmouthskej univerzity. Za krátky čas napísal prvý vlastný počítačový program – piškvorky.
Bill sa zaradil do malej partie počítačových nadšencov, z ktorej mu bol najbližší Kent Evans. Keď Kent v máji 1972 zahynul počas horolezeckého výstupu, Gates stratil blízkeho priateľa a musel pokračovať v rozvíjaní svojich plánov takmer sám.
Prihláškou na Harvard uspokojil rodičovské ambície. Rýchlo vycúval z organickej chémie do sveta, ktorý mu bol najbližší. Práce na softvéri pre organizáciu výučby na fakulte spolu s prelomovým počítačom Altair za 400 dolárov určeným do každej rodiny definitívne spečatili Gatesovu kariéru.
V zime 1977 po druhýkrát prerušil štúdium na Harvarde a už sa nevrátil. Do tohto roku je datovaný aj prvý firemný list s hlavičkou Microsoft. Všetko ďalšie, čo prišlo, je všeobecne známe. Na „rodinnom portréte“ firmy Microsoft v roku 1978 pózovali prví zamestnanci so širokými goliermi, strapatými vlasmi a bradami. Nakoniec s výsledkom Gatesovho génia sa v istej chvíli života musel stretnúť každý moderný človek.
Bill Gates ďakuje životu za súhru jedinečných okolností, ktoré mu pomohli presadiť sa. „Narodil som sa v bohatých Spojených štátoch ako beloch a chlapec do spoločnosti, ktorá zvýhodňuje bielych mužov.“ K tomu sa pridalo skvelé načasovanie – polovodičové čipy sa neustále zmenšovali a súčasne boli čoraz výkonnejšie.
Jeho kniha spomienok je poklonou rodičom, ktorí mu poskytli vyvážené spojenie podpory a tlaku. Dávali mu priestor na emocionálny rast a rozvoj spoločenských zručností. To je súčasne aj najdôležitejšia idea Gatesovho návratu do čias detstva a mladosti. Všetko dôležité sa odohráva v harmónii a správnej rovnováhe.
Zdrojový kód je nanič bez súcitu a ľudskosti. A extrémne rýchly počítač je zbytočný bez ochoty ho zodpovedne použiť pre spoločné dobro.
Ľubomír Jaško