Dvanásty ročník literárneho a knižného festivalu BRaK má tento rok podtitul Väzbi! Začne sa vo štvrtok 29. mája konferenciou o knižnom trhu, aby pokračoval od piatka do nedele, keď knihy, literatúra, spisovatelia, čitatelia a všetci, ktorí milujú knihy, obsadia centrum Bratislavy. Na naše otázky odpovedali František Malík, riaditeľ festivalu, a Zuzana Bujačková, dramaturgička.
Literárny a kultúrny festival BRaK sa stal dôležitou súčasťou bratislavskej kultúrnej jari. Čo bude hlavnou ideou tohto ročníka?
Malík: Veľmi nás teší, že to tak vnímate. Niekedy sa nám nechce veriť, že ten malý Brak, ktorý vznikol pred dvanástimi rokmi v hlavách dvadsiatnikov, skutočne patrí medzi strategické podujatia hlavného mesta od začiatku udeľovania tohto štatútu, že sa deje pod záštitou primátora, registrujú ho už aj v partnerské organizácie v zahraničí. Rastie nám pod rukami.
BRaK je okrem literárneho aj knižný festival – teda kniha aj ako objekt, materiálny, umelecký či dokonca aj ako produkt. Knihu tvorí celý tím ľudí, od grafikov, prekladateliek, editorov, vydavateľstiev a radi dávame priestor všetkým. Témou tohto ročníka sú väzby a väzby aj medzi týmito profesiami. Prekladateľ sa stretne s autorkou, autor s ilustrátorkou a pod. Sme presvedčení, že kultúra celkovo nebola dávno takto prepojená.
Spolupracuje sa medzisektorovo, všímame si viac jeden druhého, zriaďovaná sa stretáva s nezriaďovanou, folkloristi so súčasným tancom. A to najmä preto, že nám súčasné vedenie ministerstva kultúry demontuje kultúru pred vlastnými očami rýchlosťou, akú sme si nevedeli predstaviť. Väzbenie, ako to radi nazývame, nie je jediné riešenie, ale jedna z možných stratégií prežitia. To je idea nielen tohto ročníka nášho festivalu, ale celej kultúry.
Vlani nás trocha potrápili výkyvy počasia, rátate aj s alternatívou pre dážď? Kde sa budú diať tie najdôležitejšie udalosti, čítačky, diskusie?
Bujačková: Predajná výstava vydavateľstiev bude na Hlavnom námestí, odkiaľ sa návštevníci a návštevníčky môžu rozliezť po okolí – detská zóna s autorskými čítaniami a workshopmi zameranými na tvorivé písanie, výrobu knižných obálok či kreslenie komiksových postáv sa bude nachádzať hneď vedľa v priestoroch Múzea mesta Bratislavy. Ďalšie podujatia nájdete vo Francúzskom inštitúte, Rómerovom dome, na Bielej 6, v Zichyho paláci, Mestskej knižnici či v budovách Galérie mesta Bratislavy – v Mirbachovom a Pálffyho paláci, kde bude v spolupráci s konferenciou Panel a VŠVU prebiehať špeciálny komiksový program. Festival putuje aj do knižníc v Starom Meste, Ružinove a Petržalke, hudobný program zavíta aj na loď Pink Whale. Zoznam lokalít obohatí České centrum, Flatgallery, Letná čitáreň U červeného raka či Univerzitná knižnica. Nepredvídateľné počasie nás neprekvapí, každý bod programu vieme operatívne presunúť dovnútra priamo v priestoroch jednotlivých budov alebo ich blízkom okolí.
Ktorých autorov budeme môcť na BRaKu vidieť?
Bujačková: Medzi najvýraznejších autorov, ktorí na BRaKu tento rok vystúpia, jednoznačne patrí francúzsky spisovateľ a filozof Didier Eribon známy najmä vďaka románu Návrat do Remeše či biografii Michela Foucaulta. Z Francúzska k nám pricestuje aj autor legendárnych príbehov o ježkovi Jeffersonovi, Jean-Claude Mourlevat, a Didier Fassin, ktorému práve vychádza kniha Morálna abdikácia o tom, ako svet nezastavil deštrukciu Gazy. Z Brazílie pricestuje brilantná autorka a novinárka Martha Batalha, ktorá nás zavedie do Ria de Janeira v 40. – 60. rokoch – jej príbeh Neviditeľného života EuridícieGusmao sa počas BRaKu predstaví aj v literárnej diskusii s Janou Juráňovou, aj na premietaní filmovej adaptácie v kine Mladosť.
Na festivale sa predstavia aj českí autori ako Matyáš Namai, Tomáš Motal a Martin Foret v rámci komiksového programu, básnik Ivan Motýl s obsiahlou zbierkou pivnej poézie Šnytalebo Kateřina Tučková s knihou Biela voda. Slovensko zažije aj prvé vystúpenia majstra rakúskej prózy Reinharda Kaiser-Mühleckera, svetové meno komiksovej scény Geralda Parela, taliansku autorku Rosellu Postorino, britského básnika Andrewa McMillana, poľského autora Zbigniewa Rokitu a množstvo noviniek domácej scény: na neskorých raňajkách s Annou Gruskovou, v Martinuse so Zdenkou Kollárovou, Hanu Ponickú v podaní Jany Oľhovej, nominanta Ceny Európskej únie za literatúru Lukáša Cabalu a ďalších.
Čo iné okrem kníh obohatí tento festival?
Bujačková: Multižánrovosť festivalu vyplýva z vnímania knižného diela ako výsledku spojenia verbálnej (text) a vizuálnej tvorivej činnosti (ilustrácia, sadzba, dizajn), s častými presahmi do performatívnych žánrov. Rôzne aspekty knižnej tvorby sa neodrážajú len v každoročnej konferencii, ale aj v programe, ktorý vždy dopĺňame divadelnými predstaveniami a performanciami, tvorivými dielňami, koncertmi a výstavami. Presné časy podujatí a program nájdete na webe brakfestival.sk.
Kultúra u nás je trocha odstrčená zo spoločenského diania, pritom práve kultúra je miestom rebelantstva, kritiky, inakosti. Ako vnímate postavenie kultúrnych festivalov na Slovensku?
Malík: Dovolím si nesúhlasiť. Kultúra dostáva momentálne viac pozornosti ako kedykoľvek predtým. Petíciu za odvolanie ministerky kultúry podpísalo dvakrát vyše 180 000 ľudí. Na žiadny koncert ani kultúrne podujatie toľko ľudí nikdy neprišlo, je to 6x Pohoda, 2x AC/DC v Bratislave. A nemyslím si, že je to práve rebelantstvo. Mnohí umelci a mnohé umelkyne museli opustiť na nejaký čas svoje komfortné zóny. Budúcnosť väčšiny kultúrnych festivalov závisí presne od toho, čo všetko sa podarí demontovať súčasnému vedeniu. Niektoré festivaly a kultúrne centrá už zanikli, niektorým sa podarilo v poslednej chvíli zachrániť, ale miera stresu a vyčerpania je obrovská. My na festivale budeme väzbiť, budeme sa snažiť spájať, pripomínať, že sme tu a veríme, že sa stretneme v lepších časoch.
Martin Kasarda