Bruce Hood: Šťastie je veda. Sedem prednášok o kvalitnom živote (prel. Monika Krajčiová, Mamaš 2025)
Šťastie s akreditáciou
Šťastie (a ešte viac nešťastie) je považované za osudovú záležitosť. Buď vo veľkej lotérii vyhráme, alebo sa budeme trmácať životom utrápení. Profesor Hood bol so svojím kurzom šťastia taký úspešný, že ho univerzita zaradila medzi akreditované predmety.
Na šťastí treba pracovať
Najväčšou výhodou zbierky prednášok o kvalitnom živote je, že je overená. Kurz Šťastie je veda na Bristolskej univerzite oslovil hneď v začiatkoch stovky študentov, dokonca aj bez vidiny získania kreditov. Profesor postupne pridával štúdie o ľudskom správaní podľa základných mechanizmov pôsobiacich v mozgu. Sústredil sa na vývin dieťaťa, neurovedu a na fenomén uvedomenia si seba samého.
Účastníci kurzu ho vyhodnotili ako zábavný, niektorým zmenil život. „Zistil som, že ľudia sa dokážu naučiť byť šťastnejší.“
Autor postupne obmieňa uhly pohľadu, z ktorých sa na tému šťastia pozerá. Skúma vykročenie z egocentrizmu k altruizmu, závislosť od sociálnych vzťahov, prirodzenú predpojatosť pri spracúvaní informácií. Všíma si optimizmus ako dôležitú životnú stratégiu, venuje sa aj nadväzovaniu vzťahov a rôznym spôsobom vnímania sveta. Pohybuje sa na pomedzí vedy, terapie a praktického manuálu.
Každá z prednášok je ukončená niekoľkobodovým súhrnom „domácich úloh“, teda cvičení napomáhajúcich k šťastiu. So šťastím je to vlastne ako s fyzickým zdravím. „Musíte na ňom pracovať, musíte ho praktizovať, aby pretrvalo.“
Rovnováha a optimizmus
Egocentrický pohľad na život a svet je typický pre začiatok života. Kto sa pozabudne a neposunie sa k altruizmu, bude mať so šťastím veľké problémy. Naša identita nie je nemenná, opakovane sa prepisuje na základe skúseností. „Tajomstvom šťastia je dosiahnutie rovnováhy medzi egocentrizmom a allocentrizmom.“
Izolácia od ostatných, osamelosť a samotársky štýl života sú predpokladmi nešťastného životného pocitu. Dokonca osamelosť je vyšším rizikovým faktorom predčasnej smrti ako obezita či fajčenie päťdesiatich cigariet denne. Na druhej strane prejavovať druhým láskavosť nepomáha len im, ale aj nám. Radosť z dávania je dôležitým predpokladom spokojnosti. Najlepšie, ak ide o láskavosť spontánnu a anonymnú.
Zaujímavou témou je porovnávanie. To, ako posudzujeme svoje šťastie, závisí od toho, s čím a kým sa porovnávame. Tu je aj jeden z dôležitých dosahov sociálnych sietí na naše životné pocity, pretože vo virtuálnom svete sa všetci predstavujú vo svojej atraktívnejšej a úspešnejšej podobe. Uvedomenie si možných skreslení a ilúzií pri hodnotení seba aj okolitého sveta je extrémne dôležité.
Naučiť sa optimizmu je výzva, pretože náš sklon k negativite nás kde-tu aj chráni. Ak si lepšie pamätáme zlé veci, budeme lepšie pripravení v budúcnosti. Pomáha nám rozpoznať potenciálne hrozby a negatívne pocity nás nútia vykonať potrebné úpravy. Katastrofy sú aj mediálne lepšie predajné ako pozitívne udalosti.
Napriek týmto bariéram sa optimizmu dá naučiť. Vyhrá ten, kto nezovšeobecňuje jedno zlyhanie na všetky ďalšie situácie a pochopí, že všetky prekážky sa raz skončia, nie sú nekonečné.
Kniha sa titulom podobá na motivačnú literatúru, z ktorej sú mnohí otrávení. Bruce Hood však naozaj hlása vedu. Nie šarlatánsku, pochybnú či ezoterickú. Na základe serióznej vedy a výskumných projektov kreslí realistický obraz človeka.
Ľudská bytosť nie je mechanickým súborom chemických procesov a mozgových aktivít. Poznať tento fundament je však užitočné, aby sme ušetrenú energiu mohli v osobnom projekte šťastia venovať láske a podobným nadpozemským záležitostiam.
Ľubomír Jaško
Bruce Hood: Šťastie je veda. Sedem prednášok o kvalitnom živote (prel. Monika Krajčiová, Mamaš 2025)