Edith Sheffer: Aspergerove deti (prel. Dana Petrigáčová, Absynt 2025)
Lekár zašpinený spoluvinou
Viedenský psychiater Hans Asperger dal meno neurovývinovej poruche patriacej do autistického spektra. Dnes ho pozná takmer každý. Menej sa vie o odvrátenej tvári rakúskeho lekára, ktorý v šialených časoch spravil niekoľko vážnych kompromisov so zlom.
Spoluvinník
Pojem autizmus zaviedol v roku 1911 švajčiarsky psychiater Eugen Bleuler, používal ho na opis schizofrenických pacientov, ktorí nevnímali vonkajší svet. Asperger rozšíril definíciu autistickej psychopatie a zahrnul do nej aj tých, ktorí čelili miernejším prekážkam.
Aspergerov syndróm pomenovala až v roku 1981 britská psychiatrička Lorna Wingová. Vychádzala zo štúdie, ktorú Asperger napísal ešte v roku 1944. Zásluhou tohto pojmu psychiatri začali autizmus vnímať ako spektrum porúch detí s rôznymi charakteristikami. Do definície sa dostali aj matematickí géniovia so slabšími spoločenskými zručnosťami. Základom nového prístupu je citlivosť pri rozpoznávaní.
Potiaľto je všetko v poriadku. Asperger má zásluhu na objavovaní skrytých svetov. Často sa o ňom píše ako o kráľovi neurodiverzity, súcitnom a progresívnom človeku. Bol oddaným katolíkom a do nacistickej strany nikdy nevstúpil.
Edith Sheffer – americká spisovateľka a historička špecializujúca sa na Nemecko a strednú Európu – dôslednou prácou v prameňoch odhalila inú Aspergerovu podobu. Jej kniha je nakoniec senzačná. Nie pre povrchnú túžbu po škandalóznych odhaleniach, ale odkrytím kariéry jedného lekára v intelektuálnom, medicínskom a politickom kontexte Rakúska pred vojnou a počas nej.
Asperger „bol typickým príkladom toho, ako upadnúť do spoluviny, patril do zmätenej väčšiny davu, ktorý sa striedavo prispôsobil, súhlasil, bál sa, normalizoval, minimalizoval, dal sa umlčať a zmieril sa s nacistickou nadvládou“.
Medicína v službe zabíjania
Predvojnová Viedeň bola na rozdiel od zvyšku krajiny ľavičiarska a kozmopolitná. Mesto sa snažilo o verejné blaho, a nebránilo sa pritom ani eugenike. Žiadaná časť populácie si zasluhovala podporu a tí druhí – menej úspešní a schopní – mali byť odradení od ďalšieho rozmnožovania.
Po ovládnutí Rakúska nacistami sa všetko vyhrotilo a dovtedy ako-tak umiernené teórie sa zmenili na vraždiace systémy. Cieľom štátu bolo vybudovať zjednotený, silný a rasovo čistý nemecký národ. Každý, komu chýbal tzv. „Gemut“, teda zmysel pre národnú ideu, mal byť prísne preskúmaný a ak mu chýba perspektíva, odstránený. Smrtiacou injekciou alebo krutým vyhladovaním, rýchlo alebo po niekoľkodňovom trápení.
Eutanázia dospelých aj detí sa zmenila na metódu očisty národa. Synonymom medicínsky organizovaného zabíjania sa stalo zariadenie Spiegelgrund.
Asperger viedol Kliniku liečebnej pedagogiky v rámci Detskej nemocnice Viedenskej univerzity. Viacnásobne sa prihlásil k cieľom tretej ríše v oblasti vývoja dieťaťa. Súhlasil s tvrdením, že niektorí ľudia sú pre spoločnosť bremenom a množenie takých ľudí je nežiaduce. Stotožnil sa s ambíciou posudzovať samotné bytie dieťaťa a rozhodovať o jeho osude. Používal slovné výrazy a procesy zodpovedajúce detskej eutanázii.
Podieľal sa na umiestnení minimálne štyroch desiatok detí do Spiegelgrundu, z ktorých mnohé tento druh „terapie“ neprežili. „Spôsob, akým on a jeho zamestnanci deti posudzovali a rozhodovali o ich osudoch, bol príšerný a veľmi nebezpečný.“ Jeho predstava o autistickej psychopatii bola beztvará. U niektorých detí ju používal, aby ukázal ich ľudskosť. U iných ju však popieral. Viacerými tézami sa jednoducho pridal k hlásateľom nacistickej psychiatrie.
Po vojne Aspergera zachránilo jeho rozhodnutie nevstúpiť do nacistickej strany. Nahlas chválil osud za to, že nikdy nemusel nikoho zastreliť. Nebol priamym páchateľom, a tak odmietal výčitky. Dokonca sám seba tak trochu nazýval hrdinom. Pokračoval v kariére. Šéfoval vychýreným pracoviskám a napísal učebnicu liečebnej pedagogiky, ktorá uspela vo viacerých vydaniach. Častejšie otváral náboženské a mravné témy, ktorými akoby hľadal „správne“ vysvetlenia svojich zlyhaní.
Odkrývanie skrytej tváre veľkých osobností z akéhokoľvek územia ľudskej činnosti je vždy bolestné. Vedie k rozčarovaniu, ale bez neho sa nezaobídeme.
Ľubomír Jaško
Edith Sheffer: Aspergerove deti (prel. Dana Petrigáčová, Absynt 2025)