Wolfgang Münchau: Kaput (prel. Igor Otčenáš, Premedia 2025)
Oceľové Nemecko zhrdzavelo
Nemecký zázrak nie je nekonečný. Už nie je bezvýhradným vzorom, ale aj varovaním a dôkazom nebezpečnej strnulosti. Napriek tomu je pre iných (vrátane slovenského čitateľa) stále dôležité, ako sa Nemecku darí.
Zabudnutí v priemyselnej ére
Autor je fundovaný novinár, analytik a hlavný európsky komentátor The Financial Times. Nepíše kriticky o svojej vlasti motivovaný frustráciou alebo krízou vlasteneckej emócie. Uznáva nemeckú jedinečnosť a realisticky rozumie tomu, že po vlnách úspechu sú fázy stagnácie a dokonca až mentálnej únavy pochopiteľné. Okrem toho nemecké ambície skomplikovala naivita vo vzťahu k Rusku, ktoré sa namiesto dospievania na spoľahlivého obchodného partnera venuje napĺňaniu imperiálnych chúťok.
Dôvody nemeckého zlyhávania majú dlhšiu históriu, len teraz v desaťročiach zrýchleného globálneho vývoja sú vypuklejšie. A vlastne aj nebezpečnejšie.
Münchau vyrastal v Mulheime, na okraji Porúria. Práve odtiaľ pochádzali bratia Karl a Theo Albrechtovci, zakladatelia diskontnej siete Aldi. Nikto v meste nevedel, kde bývajú. Miestne noviny si dokonca najali lietadlo, aby z výšky skúsili nájsť ich dom. Neúspešne. Odvtedy sa však veci zmenili – dôležití nemeckí priemyselníci sú pravidelnými hosťami vlády. Poniektorí sa smejú, že hádam majú od úradu aj vlastné kľúče.
Politika sa previazala s priemyslom, a to prinieslo mnohé starosti. Politikom chýba odstup od záujmov podnikateľov a majitelia veľkých priemyselných firiem sa konzervatívne upínajú na staré spôsoby myslenia a obchodu aj technologicky zastaralé prístupy. Nemecku jednoducho chýba sviežosť, vyrušenie a odvaha k inováciám.
Jeho najväčším nešťastím je neomerkantilizmus. Prívržencov má v hlavných straníckych táboroch. Priatelia tohto uvažovania milujú prebytky vývozu a tešia sa predovšetkým zo kšeftov s fyzickým tovarom, služby a dáta sú im cudzie. Priemyselníci sa združujú v korporáciách, kde sa povzbudzujú v starých priemyselných modeloch. Všetkému asistuje ťarbavý bankový sektor založený na povojnových štruktúrach, bez vyspelých kapitálových trhov.
Vytriezvenie z Ruska bolí
Nemecko sa zabudlo v analógovej dobe, digitálna revolúcia je tu výnimočne pomalá aj v porovnaní s európskymi outsidermi. „Ako všetky tragédie aj táto sa začína v dobrých časoch.“ Po zjednotení Nemecka sa manažéri Siemensu vysmievali z prvých mobilných telefónov a mnohí ďalší nesprávne odhadli telekomunikačnú revolúciu.
Keď mal iphone už šesť rokov, kancelárka Merkelová ešte rečnila o internete ako o „Neuland“, teda ako o neznámom území. Autori kritizujúci digitálnu závislosť žiakov sú slávni a čítaní, ich názory sú priam dogmami. V nemeckých nemocniciach a na policajných staniciach sa dodnes používa fax. Z desiatich najlepších startupov s umelou inteligenciou nepôsobí v Nemecku ani jeden.
Autor venuje veľký priestor geopolitickým kiksom nemeckej politiky. Pre kancelára Schrödera bola ústrednou témou energetika, v jej mene sa spojil s Putinom. Mnohí z kancelárovho okruhu často cestovali do Ruska a kancelár sa počas prvých dvoch rokov v úrade stretol s Putinom jedenásťkrát. Spolu s Berlusconim patril k prvým populistom moderných čias. Ešte i po odchode z funkcie bol čestným krstným otcom celého systému.
V ére Angely Merkelovej sa dlhodobo pestovaný vzťah k Rusku zmenil na toxickú závislosť. Závislosť od ťažkého priemyslu viedla k závislosti od ruského plynu. Po ruskej invázii v roku 2022 sa zdá, že vzťahy s Ruskom sa skončili. „Ale nie úplne a nie pre všetkých.“
K nemeckej stagnácii prispel aj čínsky syndróm a neschopnosť uľahčiť príchod vysokokvalifikovaných mozgov zo sveta. Hoci kancelárka Merkelová vyhlásila politiku otvorenej náruče migrantom, vzdelaných nikto nechce zaplatiť a štát im komplikuje kariéru zlomyseľnosťami.
Nemecké kaput signalizuje komplikovanosť dnešného sveta. Včerajší lídri sa trápia a tí noví nemajú žiadne zábrany, hodnoty ani etiku. Čítanie o nemeckých trampotách nie je dôvodom na škodoradosť. Ide o realistickú, premyslenú, a teda aj extrémne užitočnú kritiku ekonomickej ťažkopádnosti okorenenú suchým humorom.
Ľubomír Jaško