David McWilliams: Peniaze. Príbeh ľudstva (prel. Jana Melcerová, NPress 2025)
Peniaze sú iným menom pre dôveru
Láska k peniazom je z tých lások, s ktorou sa nepatrí chváliť. Pritom hýbe svetom, politikou i našimi osobnými rozhodnutiami. Dejiny peňazí od írskeho ekonóma a novinára prinášajú bohatú zbierku fascinujúcich súvislostí medzi symbolom materiálnej prosperity a ďalšími farbami života.
Peniaze znamenali mentálny skok
Peniaze sú modlou, ale aj predmetom pohŕdania zo strany ľudí, ktorí si zakladajú na umení, duchovne či vzťahoch. V každom prípade je rozumné vziať ich na milosť. Kde sú peniaze, tam nie je iba chamtivosť a násilie, ale našťastie aj inovácia, užitočné riziko a pokrok. Navyše peniaze sú základným nástrojom i dôkazom dôvery, bez ktorej by ľudské spoločenstvá zahynuli alebo sa zvrhli na primitívne kmene.
So šialeným nápadom rozbiť dôveru prišiel uprostred druhej svetovej vojny Hitler. Chcel z lietadiel zhadzovať nad Britániou milióny falošných päťlibroviek. Obyčajní Briti by si šupli bankovky pod matrac, krajinou by sa prehnala vlna inflácie a záplava nových peňazí by nakoniec vyvolala paniku. Chaos mal zvrátiť odvahu z obdobia nočných náletov a skompromitovať vojnové úsilie.
Tento besný nacistický pokus nevyšiel. Dejiny sú však bohaté na iné príbehy, v ktorých peniaze v najrôznejších podobách menili spoločnosti a znamenali celkový prelom. Antropológovia hovoria o pyrofyte, teda o ľuďoch zhromaždených pri ohni. Ešte dôležitejším však bol zrod plutofytov, ktorých už päťtisíc rokov formujú peniaze.
Peniaze sú vlastne bezcenné. Ich hodnota je v našich hlavách, a tak je na ich používanie nevyhnutný zásadný mentálny skok. „Schopnosť peňazí mať univerzálnu hodnotu, ktorej všetci rozumejú a všetci ju prijímajú, je jedným zo základných kameňov dnešnej organizovanej spoločnosti.“ Preto je príbeh peňazí príbehom ľudstva.
Ako s peniazmi nestratiť rozum
McWilliams, ktorý okrem iného prednáša na Trinity College v Dubline, sprevádza čitateľa dejinami peňazí od staroveku. Zdá sa, že stehenná kosť z paviána nájdená v Ishangu v Kongu so zárezmi je prvým počítadlom, evidenciou obchodovania a oceňovania. Účtovné knihy boli nevyhnutnosťou v mestách Mezopotámie, tam archeológovia objavili prvú vyrytú tabuľku z podnikania s rožným statkom.
Prelomom v narábaní s abstrakciou hodnoty boli prvé mince. „Vo svätyni ľudskej mysle funguje minca ako skratka symbolizujúca hodnotu nesmierneho množstva reálnych komodít a zážitkov v jednom všeobecne chápanom drobnom kúsku prenosného kovu.“
Gréci vo vzťahu k peniazom postavili racionalitu nad emócie. Strieborné mince s vyobrazenou sovou spôsobili aj rozvoj myslenia. Peniaze totiž umožňujú jednotlivcom riadiť svoj osud a niesť zodpovednosť. Ich zásluhou sa zrodil polis ako občiansky, vojenský a politický základ. Peniaze a úvery boli základom úspechu Ríma, ale mnohí považujú prvú hyperinfláciu a úverovú krízu za jeden z dôvodov zániku Rímskej ríše.
Florencia objavila bankovníctvo ako biznis ukladania a požičiavania peňazí. O príspevok do dejín peňazí sa svojím vynálezom postaral Guttenberg. Na to, aby sa peniazom stal kus papiera, musela dôvera ľudí v spoločnosti dorásť ešte na vyššiu úroveň.
V novoveku sú nositeľmi zmien a nových pohľadov na peniaze konkrétni ľudia: škótsky výtržník John Law sa stal otcom monetárnej ekonómie, Charles-Maurice de Talleyrand bol biskupom peňazí v čase francúzskej revolúcie a Alexander Hamilton „vymyslel“ americký dolár. Príbehy týchto aktérov sú v McWilliamovom podaní nečakane vzrušujúce, hoci ide „len“ o peniaze.
Najnovšie epizódy z dejepisu peňazí reálne zasiahli aj naše životy. Prišla americká hypotekárna a potom veľká svetová finančná kríza. Na scéne sa objavil bitcoin a ďalšie kryptomeny – voči nim je autor skeptický, pretože sú vlastne súkromným projektom, chýba im povestná dôvera vo verejného vydavateľa peňazí.
Peniaze sú centrálnym nervovým systémom zložitého sveta. Porozumieť peniazom (vrátane ich dejín) je dobrý spôsob, aby svojím kúzlom náš nervový, mozgový i duševný svet neochromili.
Ľubomír Jaško
David McWilliams: Peniaze. Príbeh ľudstva (prel. Jana Melcerová, NPress 2025)