David Graeber: Skutočná skrytá pravda o svete (prel.Pavol Šveda, Tatran 2025)
Svet môžeme meniť
Názov zbierky Graeberových esejí pôsobí ako reklama na bibliu konšpiračných teórií. Nie, táto skrytá pravda nemá s konšpiráciami nič spoločné. Ľudský svet je dosť zložitý aj bez nich. A vyznať sa v ňom znamená vyskúšať rozličné spôsoby ako spoznať jeho reálny stav aj ako ho interpretovať.
O lepšom svete s vášňou
Osemnásť esejí David Graebera je špeciálnou poctou autorovi, ktorý zomrel v roku 2020 počas dovolenky s manželkou a priateľmi v Benátkach. Iným druhom pocty je to, že Graeberovo myslenie aj dnes inšpiruje antikapitalistických aktivistov a účastníkov spoločensko-politických polemík. Stačí spomenúť dva pojmy spojené s autorom: Occupy Wal Stret a We are 99.
Graebera na nekonvenčné cesty predurčoval jeho pôvod. Otec bol jeden z dvoch ľudí, ktorí sa z kansaskej univerzity prihlásil do bojov v Španielsku, tam potom jazdil sanitkou. Zúčastnil sa druhej svetovej vojny ako príslušník obchodnej námornej pechoty a zoznámil sa s budúcou manželkou, ktorá ako desaťročná prišla do Ameriky z Poľska.
Davidova matka pracovala v textilnej továrni a angažovala sa v odboroch. Vo voľnom čase nacvičila divadelné predstavenie, ktoré sa stalo hitom na Broadwayi. Jej profil bol uverejnený v známom časopise Life, hrala dokonca aj v Bielom dome. Po pár rokoch sa však znovu vrátila k práci v továrni.
Graeber sa na najväčšie problémy doby pozerá radikálne inak ako ostatní. Z jeho textov sú zrejmé poctivé úmysly. Nemal v pláne odlišnosť použiť ako biznis model v prostredí svojej vedy. O novom, spravodlivejšom svete píše s veľkou vášňou, nádejou a citom pre tých, ktorí nepatria do kategórie vyvolených a víťazov.
Nepíše najjednoduchšie, ale vždy jasne a prístupne. Na kompliment svojej priateľky mesiac pred smrťou reagoval: „Aspoň na tom si dávam záležať – nazývam to ,byť milý na čitateľa´, čo je v istom zmysle rozšírenie politiky.”
Moc robí ľudí hlúpymi
A čo je vlastne tou skutočnou skrytou pravdou o svete? Graeber takto označuje kód, ktorý poháňa neviditeľné sociálne mechanizmy našej spoločnosti, ktoré nás nútia zabíjať sa navzájom alebo stavať bezplatné byty, pracovať celé roky v nezmyselných zamestnaniach, alebo si privyrábať prácou opatrovateľa za mizerný plat. „Je niečo, čo vytvárame a čo by sme rovnako ľahko mohli utvoriť inak. Väčšinu práce robíme na sebe navzájom.”
Graeber od otca zdedil príklon k anarchizmu. Veľmi pozorne si všímal všetky možné alternatívne koncepty života – protijadrové hnutie, prejavy priamej demokracie v latinskoamerických komunitách, feminizmus aj aktivity na zabezpečenie jedla pre všetkých.
Anarchizmus vo všeobecnosti nemá dobrú povesť. Vraj znamená násilie, chaos a deštrukciu. Graeber anarchistickú víziu vidí úplne inak. „Anarchisti sú jednoducho ľudia, ktorí veria, že ľudia sú schopní správať sa rozumne aj bez toho, aby ich k tomu nikto nútil. Je to predstava, ktorú bohatí a mocní vždy považovali za mimoriadne nebezpečnú.” Hlavným anarchistickým princípom je sebaorganizácia. Väčšinou je to práve moc a jej účinky, ktoré robia ľudí hlúpymi a nezodpovednými.
Tematický záber esejí je široký. Čitateľa zaujmú texty o povrchnom definovaní západnej civilizácie, o finančných tokoch, ktoré sú označením pre dlhy iných ľudí, o vzbure tých, ktorí pomáhajú alebo o „bullshit jobs” – zbytočných zamestnaniach, v ktorých ľudia zabíjajú svoju tvorivosť a premárnia v nich celé životy.
Graeber je rozhľadený na všetky strany, a tak aj jeho miestami uletené snívanie má svoju vážnosť. Skutočná pravda o svete nie je v zamknutých knižniciach, kráľovských palácoch alebo v prejavoch vodcov. „Táto pravda patrí nám všetkým: svet môžeme meniť, tak ako uznáme za vhodné.”
Najväčším prínosom jeho myšlienkového kráčania proti prúdu je pozornosť venovaná opovrhovaným. Ich utrpenie totiž vytvára jazvu na našej spoločnej duši.
Ľubomír Jaško
David Graeber: Skutočná skrytá pravda osvete (prel.Pavol Šveda, Tatran 2025)