Svet lacných a nebezpečných klamstiev
Sme obeťami vlastnej hlúposti? Alebo terčami politickej manipulácie, ktorej cieľom je rozložiť fungujúce demokratické inštitúcie? A prečo niektorým ľuďom (skupinám, štátom) demokracia vlastne nevyhovuje? Sú za všetkým peniaze? Čie? A dá sa proti hoaxom, klamstvám, lžiam a podvodom vo svete sociálnych médií vôbec niečo robiť?
Sloboda slova neznamená právo tvrdiť čokoľvek a neniesť za to žiadnu zodpovednosť. Lenže svet sociálnych sietí spôsobil, že sloboda slova a pravda sa vybrali každá iným smerom. Na sociálnych sieťach nevíťazia fakty, ale šokujúce informácie, dômyselné špekulácie, pestrofarebné lži, agresivita.
Čo s tým?
Kniha Davida Púchovského Republika hoaxu (Ikar, 2024) ukazuje pozadie toho, ako sa náš štát za tretej Ficovej vlády a ministra vnútra Kaliňáka rozhodol zatočiť s nebezpečným šírením hoaxov, lží, agresie a politických útokov namierených na štát. David Púchovský ako administrátor stránky Hoaxy a podvody Polície SR urobil kus dobrej práce pri boji s vírusmi klamstiev, lží, medzinárodnej aj domácej propagandy. Prežil dokonca neriadenú strelu rozkladu demokracie Matoviča.
Ale práve počas pandémie koronavírusu sa zradikalizovali politici, ktorí v túžbe po moci a vytvorení autokracie šírili tie najodpornejšie bludy, lebo im to prinášalo úspech a potlesk fanúšikov na sociálnych sieťach. A výsledok? K moci sa dostala ficovská hoaxová guerilla. A to, čo kedysi Kaliňák a spol. vytvorili v Polícii SR pôvodne na obranu demokracie, stratilo obrovskú časť svojho náboja, pretože ľudia, ktorí proti hoaxom bojovali, sa stali nepohodlní. Odhaľovali manipulácie ruskej propagandy, upozorňovali na klamstvá šírené ideológmi a podporovateľmi zradikalizovaných politických strán.
David Púchovský o anabáze boja proti lži, klamstvu a nenávisti napísal poučnú knihu.
Klamstvo, lož a politika
Čo je to ten hoax?Zámerne šírená klamlivá správa, ktorej cieľom je prostredníctvom manipulovanej informácie a agresívnych názorov vyvolávať strach, chaos či zmenu správania spoločnosti.
Klamstvo a lož sú súčasťou ľudského spoločenstva od prapočiatkov našej existencie. A často lož, tú milosrdnú, alebo polopravdy, skrášlené reality či aspoň drobné nepravdy využívame na to, aby sme obrúsili hrany v konfliktných zónach napríklad v našich rodinách. Dokonca príbehy postavené na fikcii, čo je umelecký názov pre klamstvo a lož, utvárajú naše spoločenské bytie. Stačí si spomenúť na vlka, ktorý sa rozprával s Karkulkou, a potom ju prehltol aj s babičkou, či chlapíka, čo premieňal vodu na víno. Takéto príbehy nestoja na faktoch, ale rozprávajú obrazne o morálnych hodnotách. A vnímame ich ako podobenstvo o dobre a zle.
Ale ak sa klamstvo a lož vydávajú za pravdu a premenia sa na vedome šírenú, nebezpečnú a manipulatívnu informáciu, stávajú sa nebezpečnou zbraňou. Informačnou bombou, ktorej cieľom je narušiť poriadok, spôsobiť chaos – v hlavách ľudí, v celej spoločnosti. A spochybniť tak zákon, poriadok a morálne normy. Tento chaos zasa vydláždi cestu k moci politikom, ktorí samozvane držia v rukách transparenty hlásajúce, že to práve oni nás ochránia a spravia tu poriadok, pretože tí ostatní sú hrozba, zlo, nepriatelia na všetky štyri svetové strany a najhorší sú nepriatelia vnútorní!
Teroristický čin sme si dlho predstavovali ako bombu odpálenú v metre, streľbu v dave či náraz lietadlom do mrakodrapov. To vyzerá ako násilie. Ale šírenie informácie? Kto by veril hlúposti, že Zem je plochá a vakcíny sú nástroj na zotročenie ľudstva? Chyba vo východiskovej úvahe: zbraňou môže byť pokojne aj informácia. Je o to zákernejšia, že nezanecháva viditeľne roztrhané telá. Roztrhané mysle nevidno.
Hoaxy o svetovláde a rase stáli za zrodom fašizmu, splodili totalitné režimy, viedli k upaľovaniu čarodejníc. Vždy, keď sa k moci drali ľudia zámerne šíriaci falošné správy s cieľom ovládnuť masy, nasledovalo obdobie nenávisti, rozdeľovania spoločnosti na tých, ktorí veria moci, a tých, ktorých moc bude prenasledovať a trestať.
Polícia a hoaxy
Kedysi dávno – pred desiatimi rokmi – sa na Slovensko valila zo Sýrie a z Afganistanu vlna tisícok migrantov, ktorá chcela žiť z našich peňazí, nasťahovať sa do našich domov, zneuctiť naše ženy. Pamätáte si? Písal sa rok 2015, migranti utekajúci pred občianskou vojnou sa chceli dostať do bezpečia Európskej únie. Isto, spravodajské zábery tisícok zbedačených utečencov pôsobili v uhladenej Európe strašidelne. Boli to ľudia utekajúci najmä pred idiociou diktátorov, ktorí sa chceli a chcú udržať pri moci aj zabíjaním vlastných občanov.
Nelegálna masová migrácia sa stala živnou pôdou pre xenofóbne útoky okrajových politikov a anonymných extrémistov na vtedy rastúcich sociálnych sieťach, aby šírili klamstvá a strašili spoločnosť absurdnými tvrdeniami. Práve sociálne siete spôsobili, že krčmové reči sa odrazu šírili aj medzi ľudí, ktorí dôverovali médiám, bezpečnostným zložkám a podobne.
V tom čase sme pritom už videli priame dôsledky šírenia hoaxov a dezinformácií, pretože odtrhnutie Británie od EÚ bolo priamym dôsledkom šírenia hoaxov, rovnako ako prvé víťazstvo Trumpa v prezidentských voľbách USA. Preto sa Polícia SR rozhodla komunikovať moderne: na sociálnych sieťach upozorňovať na podvody, klamstvá a hoaxy šíriace sa ako pleseň sociálnymi sieťami.
David Púchovský podrobne analyzuje nárast práce, ktorý sa začal práve migrantmi, ukazuje zbesilé vyčíňanie hlúposti počas pandémie, protiočkovacie, protitestovacie, protirúškovské hoaxové kampane. Ukazuje, ako sa hoaxov počas Matovičovej vlády chaosu zmocňovali radiálne skupinky okolo Smeru, SNS a ďalších, aby spochybňovali čokoľvek, vrátane základných ústavných práv a povinností.
A výsledok? Ak by ste si mysleli, že štát dbá na pravdu, fakty po výmene vlády, ste na omyle. Práve reprezentácia Fica a spol. na hoaxoch vyrástla do svojej tretej vlády a zmocnila sa internetového priestoru tak výrazne, že šíri lži, ruskú násilnú propagandu aj na svojich politických sociálnych účtoch.
Stali sme sa Republikou hoaxu.
Čo robiť?
Ľudská túžba po pocite bezpečia patrí k základným bodom. Neznáme v nás vyvoláva strach, ktorý si žiada vysvetlenie, a väčšina obyvateľstva nemá dostatok času, aby si informácie overovala. Navyše, dlhoročné úsilie politikov (od Mečiara cez Dzurindu, Fica a Matoviča a zasa Fica) spochybňovať médiá, nadávať im, nekomunikovať a obviňovať ich z neoprávnenej kritiky viedlo k tomu, že Slovensko je premiantom v dôvere k tzv. alternatívnym, čiže nenávistným, klamlivým a konšpiračným médiám, pričom dôvera v seriózne médiá rešpektujúce objektivitu, faktografickosť, štandardné overovanie informácií klesla na minimálnu úroveň.
Púchovský však nepíše len „dejiny“ policajnej stránky i pozadie práce s hoaxami, ale snaží sa aj vysvetliť, ako hoaxy putujú, kde a s akým cieľom vznikajú, ako sa šíria a ako sa správajú ich obete. A obete máme všetci medzi sebou. Preto kniha nezabúda ani na rady, ako vysvetliť svojmu okoliu, že naletelo na hlúpu propagandu hoci o škodlivosti očkovania, či veľmi nebezpečné klamstvá o ruskej agresii, ktoré sú priamo riadené z informačných centier putinovskej vojnovej propagandy. Ukážkovým príkladom spojenia hoaxov, vysokej politickej hry a podľahnutiu vojnovej propagande putinovského Ruska bol hoax o cintoríne v Ladomírovej, ktorý šíril vedome aj ten, čo by mal mať na starosti spravodlivosť a mal by dôverovať faktom – generálny prokurátor.
Koniec a nekoniec
Hoaxy a podvody v Polícii SR v pôvodnej verzii skončili v novembri 2023, aby sa s novými ľuďmi objavili vo veľmi oklieštenej forme. Upozorňovali a upozorňujú na podvodníkov, ktorí oberajú dôchodcov, pridávajú edukačné informácie o nebezpečenstve hoaxov.
David Púchovský však neskončil a rozbehol vlastnú nezávislú iniciatívu, ktorá sa venuje monitorovaniu hoaxov a upozorňovaniu na šírenie klamlivého obsahu. Nenechajme ho v tom osamoteného. Práve táto kniha je výbornou príručkou toho, že Slovensko nie je idylickou krajinou pohostinných ľudí, ale stalo sa obeťou informačnej vojny a vinou štátu, zlej mediálnej výchovy a toho, že lož sa stala bežným nástrojom politickej manipulácie výkonnej moci.
Martin Kasarda