Ako čaj s rumom…
…aj keď na čaj nie je vždy čas. A vtedy to môže byť ešte lepšie.
Od Adama
Súbor krátkych próz Dušana Dušeka, ktorý Slovart vydal k blížiacemu sa spisovateľovmu životnému jubileu, dokresľujú ilustrácie Stanislava Dusíka – tie mali byť súčasťou už Dušekovej knihy Kalendár, a spisovateľ ich odvtedy opatroval. Sprievodcom čitateliek a čitateľov je najmä postava Adama – spisovateľa s rôznymi skúsenosťami, starosťami i strasťami, ktorý – napriek mnohým nezdarom pri písaní – vládne slovu i peru, a dokáže vytvoriť bonmot z tých najobyčajnejších životných situácií. Z tých neobyčajných to potom už ide samo.
Škorica a škorec
Výnimočnosť Dušekových próz spočíva nielen v tej ťažko postihnuteľnej poézii všedného dňa (v próze), ale najmä v akejsi jemnosti, ktorá sa prejavuje v zdanlivo humorných a ironizujúcich opisoch a charakteristikách ľudí, zvierat, dejov i vecí. To, že Adam svoju partnerku volá (okrem iného) Škorica, zistíme rýchlo, ale jeho opisy intímnych situácií, ktoré z textov nevyčnievajú, ani vulgárnosťou, ani lacným kričaním, nás privedú až k ornitologickým motívom. A len málokedy sa to stane v prvom pláne.
Vtáky a iné
Zdá sa, že v Dušekových textoch sú dlho prítomné vtáky ako obľúbený motív, ktorý je efektívny a funkčný – aj keď tieto dve slová sú jedny z tých posledných, ktorými sa hodí (patrí) charakterizovať texty tohto autora. (Záľuba vo vtáčích motívoch nie je vzhľadom na názov knihy nijakým veľkým prekvapením.) Vtáky ozajstné i metaforické plnia stránky Dušekových próz nielen pre svoje krídla a ročný cyklus, neraz pripomínajú či zastupujú Adamových najbližších – napríklad jeho brata, ktorého najobľúbenejším vtákom bol glezg hrubozobý. Pri tomto konkrétnom druhu sa však vraciame k sile jazyka, keďže tá obľuba súvisí aj s jeho latinským menom odkazujúcim na drvenie semienok.
So Škoricou
Láska, sex a súžitie, ktoré sa len málokedy preklápa do súženia, sú azda najdôležitejšími témami knihy, a napriek tomu, že význam Škorice je v textoch nepopierateľný, pochopiteľne sa niektoré z trojice slov nespájajú vždy a nevyhnutne len s ňou. Hoci kniha Kukučka za uchom nepatrí rozsahom k najkratším, je až fascinujúce, ako skratkovito a zmysluplne dokáže Dušek charakterizovať vzťah medzi mužom a ženou. Ak si k tomu doplníme fakt, že tento vzťah netrvá pár chvíľ, ale rozlieva sa do života v celej jeho šírke niekoľkých desaťročí, všetky scény a dialógy s Adamom a Škoricou môžu poslúžiť ako zaujímavý typ ideálneho súžitia.
Mozaika života a snov
Hoci sa môže zdať, že súbor Dušekových próz spojený názvom Kukučka v uchu a Dusíkovými kresbami má oslabenú súdržnosť ako niektoré iné zbierky, opak je pravdou. Odhliadnuc od autorovho jedinečného štýlu, ktorý v nás vyvoláva čitateľské skúsenosti s najlepšími dielami latinského magického realizmu, odhliadnuc i od Adama – nedá sa zbaviť pocitu, že je to práve život a osud človeka, ktorý tvorí základnú ideovú kostru knihy. Takto nastavení sa môžeme tešiť zo sentencií a z rôznych zápiskov, ktoré sem-tam knihu križujú svojou údernou jasnosťou, rovnako ako z textov, ktoré sa odvážnym spôsobom hrajú so slovesnými osobami, pri ktorých miestami nevieme, kto to vlastne hovorí, resp. komu sa to deje.
Mara Stanková