Edward Dolnick: Večierok s dinosaurami (prel. Radka Smržová, Slovart 2025)
Veda, márnivosť a praveké jaštery vo viktoriánskom svete
Ak by sa praveké jaštery mohli zúčastniť na večierku, ich spoločnosť by si v prvej polovici 19. storočia užívala prekvapivo excentrická smotánka. Kniha Večierok s dinosaurami amerického publicistu a popularizátora vedy Edwarda Dolnicka nás pozýva do fascinujúceho obdobia, keď svet začínal chápať, že Zem má nielen geografickú, ale aj geologickú pamäť – a že jej dávna minulosť ukrýva podivuhodné a desivé tvory, ktoré by sa do dovtedajšieho biblického výkladu sveta len ťažko zmestili.
Čo je fakt a čo iba fantázia?
Príbeh sa odohráva prevažne v Anglicku, kolíske prvých dinosaurov, no Dolnick nenecháva bez povšimnutia ani záblesky poznania v ďalších kútoch sveta. V Grécku sa kedysi obrovské lebky stávali podkladom pre legendy o kyklopoch, v Číne zas o drakoch. Vo Francúzsku aj Amerike (kde vedľajšiu rolu zohráva aj Thomas Jefferson) sa rodili myšlienky, ktoré síce neboli vždy správne, no ukazovali na odvahu myslieť inak. Väčšinu knihy však tvorí obdobie rokov 1800 až 1853, keď kúsky paleontologickej skladačky začali zapadať na svoje miesto.
Dolnickov výklad však nie je len súborom vedeckých poznatkov, ale aj napínavou kronikou objavov, rivalít a ľudskej márnivosti. Ocitáme sa tak v spoločnosti priekopníkov paleontológie: britská paleontologička Mary Anningová, predtým chudobná žena s darom vidieť fosílie v bežnom kameni, či zoológ William Buckland, ktorého zbierka pripomínala arzenál šialeného kurátora múzea. V centre pozornosti však stojí predovšetkým obrovská mentálna zmena – od sveta, kde skamenelina bola len „Božím žartom“, ku svetu, kde každý odtlačok pazúra odhaľoval nový príbeh evolúcie.
V tejto výborne vystavanej štruktúre knihy jej autor sleduje vývoj paleontologického poznania cez osudy jednotlivcov, pričom vedu neoddeľuje od spoločenského a kultúrneho kontextu. Práve v tom spočíva Dolnickova sila – ukázať, že objavovanie dávnych svetov nie je len o kostiach a skalách, ale aj o ľuďoch, ktorí ich vyhrabávajú, interpretujú a často aj prifarbujú.
Zábavná rovina knihy stojí na konflikte medzi faktmi a fantáziou – medzi túžbou po poznaní a márnomyseľnosťou. Rivalita medzi vedeckými osobnosťami je miestami groteskná, inokedy tragikomická, no vždy výrečne ilustruje, že dejiny vedy nepíšu len „čisté“ objavy, ale aj súboje eg, súkromné omyly a verejné triumfy.
Kniha, ktorá nie je len o dinosauroch
Spoznávame vedcov, ktorých zvláštnosti sa takmer vyrovnajú tvorom, ktorým zasvätili svoj život. Či už ide o excentrického geológa, ktorého príbytok pripomínal zrútenú Noemovu archu, alebo najznámejšieho britského vedca, ktorého schopnosť určiť vyhynutého tvora išla ruka v ruke s umením vytvárať si nepriateľov.
Večierok s dinosaurami nenápadne kladie otázky, ktoré presahujú 19. storočie. Ako prijímame nové vedomosti, ktoré narúšajú naše doterajšie chápanie sveta? Sme pripravení čeliť skutočnostiam, ktoré menia náš pocit výnimočnosti? A prečo aj dnes potrebujeme príbehy – nie preto, že by nahrádzali fakty, ale preto, že im dávajú zmysel?
Preklad Radky Smržovej zachováva Dolnickovu energiu a vtip, no zároveň precízne vystihuje odborné nuansy textu. Výsledkom je kniha, ktorú ocení každý čitateľ a čitateľka so záujmom o dejiny vedy, no aj tí, čo si chcú jednoducho prečítať výborne napísaný príbeh o tom, ako ľudia postupne zisťovali, že pod ich nohami leží doslova zabudnutý svet.
Táto kniha nie je len o dinosauroch. Je o objavovaní, pochybnostiach, pýche a pokore. O tom, ako veľmi sa náš obraz sveta zmenil vďaka ľuďom, ktorí sa neuspokojili s tým, čo videli, a boli ochotní veriť, že pravdu treba niekedy doslova vykopať zo zeme.
Alexandra Jurišová
Edward Dolnick: Večierok s dinosaurami (prel. Radka Smržová, Slovart 2025)